Druhé profesionálne divadlo
Toto divadlo vzniklo ako druhé profesionálne divadlo na Slovensku. O potrebe takejto scény sa hovorilo už po vzniku Česko-Slovenskej republiky. V Martine bola silná ochotnícka tradícia, fungoval tu spevokol a aj martinské publikum bolo na slovenské predstavenia naučené. Na realizáciu profesionálnej scény bol ideálny Národný dom. Prednosť však dostala Bratislava, ako nové hlavné mesto Slovenska.
Zakladatelia
Podpredseda Ústredia slovenských ochotníkov Ján Marták, redaktor časopisu Naše divadlo Ivan Turzo, správca Matice slovenskej Jozef Cíger-Hronský, tajomník literárneho oddelenia Slovenského rozhlasu Gabriel Rapoš a herec a režisér Andrej Bagar – to boli ľudia, z ktorých iniciatívy sa Slovenský spevokol začal transformovať na profesionálne divadlo začiatkom 40-tych rokov minulého storočia.
Prvá premiéra
Kým bratislavské SND vzniklo „dekrétom zhora“, SKD vzniklo jednak z vnútornej potreby mesta, ale aj tamojších ochotníkov a táto životodarná sila v ňom pôsobí dodnes.
Prvá premiéra novozaloženého divadla sa uskutočnila za dosť dramatických okolností 22. januára 1944. V réžii Andreja Bagara SKD uviedlo Verhaerenovho Filipa II., protitotalitnú inscenáciu, ktorou SKD jasne manifestovalo, na ktorej názorovej strane stojí. Inscenáciu zakázali, čo neznamenalo len politickú represáliu voči mladému divadlu, ale to aj vážne ohrozilo jeho samotnú existenciu. Následne divadlo nedostalo od štátu žiadnu finančnú podporu a prežilo len vďaka dotácii Matice slovenskej, tlačiarne Neografia a iných firiem, uvádza sa na stránke divadla.
Množstvo názvov
Na základe žiadosti osadenstva divadla a rozhodnutím
Divadelná a dramaturgická rada 29. augusta 1950, s platnosťou od 1. januára 1951 na žiadosť osadenstva divadla rozhodla o zmene názvu z SKD na Divadlo Slovenského národného povstania.
Už 6. októbra 1951, v rámci osláv Dňa československej ľudovej armády, sa slávnostným aktom divadlo premenovalo na Armádne divadlo.
K názvu Divadlo Slovenského národného povstania sa SKD vrátilo v auguste 1960 po tom, ako prešlo znovu pod civilnú správu. Názov pretrval až do 1. septembra 2003, kedy sa vrátilo k pôvodnému názvu – Slovenské komorné divadlo.
Herecká a režisérska liaheň
V SKD pôsobilo množstvo známych hercov. Naďa Hejná, Emil Horváth st., Katka a Jaroslav Vrzalovci, Štefan Mišovic, Eliška Nosálová a ďalší SKD zostali divadlu verní po celý život. Zo súčasnej hereckej generácie určite poznáte Františka Výrostka, Jána Kožucha, Michala Gazdíka, Martina Horňáka, Janu Oľhovú, Petronelu Valentová, Evu Gašparovú…
Mnohí „odchovanci“ tejto scény po pár rokoch a postavách pôsobili aj na scéne SND. Jozef Kroner, Elo Romančík, Mária Kráľovičová, Karol Machata, Vlado Műller, Eduard Bindas, Štefan Kvietik, Ivan Letko, Eva Krížiková, Eva Rysová. V Martine začínali aj Emil Horváth ml., Marta Sládečková, Ivan Romančík, Peter Bzdúch, Milan Kňažko, Marián Geišberg, Ľubomír Paulovič, či Matej Landl…
V tomto divadle svoju režisérsku kariéru rozbiehali Andrej Bagar, Martin Hollý, Miloš Pietor, Peter Sherhaufer, Ľubomír Vajdička, Stanislav Párnický, Roman Polák, Matúš Oľha či Štefan Korenči.
