Psy, ktoré pracujú
Canisterapeut Miroslav Suja vysvetľuje, že výcvik takéhoto psa začína od jeho útleho veku. Keď má 18 mesiacov, prejde skúškami a potom nastupujú do práce.
Nároky na psa
Tento druh náročnej aktivity nemôže vykonávať každý pes. Nesmie prejavovať agresiu voči iným zvieratám a musí tolerovať aj nepríjemné dotyky či objatia, nekoordinované pohyby a nezvyčajné situácie. Do jeho „povinnej výbavy“ patrí okrem pokojnej, vyrovnanej povahy aj trpezlivosť, spoločenskosť, musí byť ľahko ovládateľný a musí mať rád ľudí.
Byť canisterapeut tiež nie je jednoduché
Ak sa chcete venovať canisterapii, potrebujete mať okrem dostatku vedomostí v tejto oblasti aj základné vedomosti z psychológie a musíte ovládať diagnózy klientov. Taktiež potrebujete byť tolerantný, zodpovedný, vysoko empatický. Canisterapeut tiež musí vedieť odhadnúť správanie psa v neštandardnej situácii.
Príprava funguje pri rysovaní. Pri canisterapii nie
Keď v skupinke ľudí s telesným postihnutím Suja oznámi, že berie piškóty, všetky tri psie hlavy sa so záujmom zdvihnú.
„Na túto prácu v tomto zariadení sa vždy teším, lebo sú to úžasné decká. To už máme medzi sebou vybudovaný krásny vzťah. Vždy, keď prídem, až ten čas ukáže, čo budeme robiť, pretože najskôr musíme zistiť, či sú „naše deti“ v pohode, čo by dnes zvládli,“ hovorí Suja o svojej práci. Podľa neho príprava na túto prácu nefunguje a až priamo na mieste vie, čomu sa v ten deň budú venovať.
Vedúcou DSS Kompa je Lenka Miklóšiová. Tá hovorí, že v zariadení majú klientov aj s telesným, aj s mentálnym postihnutím od 10 rokov.
Má to nejaký význam…?
„Canisterapiu Mirko chodí robiť už skoro dva roky a prebieha dvakrát za týždeň, aby to malo želaný efekt,“ hovorí Miklóšiová. Suja dodáva, že odmena je obojstranná.
Psíky si užívajú dotyk a u klientov sa okrem iného znižuje svalové napätie, ale aj jemná motorika, keďže majú možnosť psíkom založiť postroj a inak s nimi pracovať.
„Iní majú podporu v tej emocionalite, sú kľudnejší, uvoľňujú sa, strácajú stres a napätie, čo majú v sebe. Takisto to podporuje ich rozumové schopnosti, zlepšuje to ich vnímavosť, pozornosť,“ dopĺňa Miklóšiová.
Sú iní, no nechcú byť iní
Suja hovorí, že klienti DSS Kompa sa v rámci práce so štvornohými liečiteľmi učia jednoduché básničky, trénujú „rozumčeky“, ale aj zakladajú psom obojky, vodítka a vodia ich.
„Oni vlastne nie sú ničím iní, ako všetci ostatní. Prečo by si psa nemohli aj oni odviesť popri sebe, prečo by mu nemohli dať povel. Pracujeme s nimi, ako s bežnými ľuďmi,“ hovorí Suja, ktorý si vzápätí čupne k mladému mužovi, ukazuje mu počet prstov na ruke a keď ich spočíta správne, za odmenu môže psovi ponúknuť maškrtu a pohladiť ho.
Tešia sa na nich aj zamestnanci
Miklošiová s úsmevom konštatuje, že na štvornohých návštevníkov sa tešia aj jej kolegovia. Lebo pri terapii pomáha aj odborný dozor.
„Je to vytrhnutie z toho bežného pracovného dňa, tá jedna hodinka, ktorú tu strávime so psíkmi. Aj pre nás je to psychohygiena,“ uzatvára Miklošiová.
