Raz veľmi dávno, Pán Boh rozdeľoval jednotlivým národom dary, o ktoré ho prišli požiadať.
Jednému národu dal veľké prírodné bohatstvo, muži druhého národa si žiadali úspech a víťazstvo v bojoch, tretí úrodné polia a bohatý zber, ďalší moc vládnuť a tak to išlo jedno za druhým. Keď sa vystriedali všetky národy, porozchádzali sa, a už naokolo nebolo nikoho. Ale Pán Boh sa ešte zadíval do diaľky a spoza obzoru sa mu zdalo, že ešte niekto ide. A naozaj, z diaľky sa blížila skupina mužov. Kráčali pokorne s klobúčkami v rukách. Keď sa už celkom priblížili, Pán Boh sa ich spýtal :
„A vy ste kto?“
„Slováci sme, Pane Bože“
„Och Slováci, Slováčkovia, a kde ste boli doteraz; vždy sa niekde zamotáte a prídete neskoro. Veď ja som už iným všetky dary porozdával. A čo ste si vy prišli žiadať?“
„Nič Pane Bože, len sme ťa prišli poprosiť, aby si nás mal rád…,“ odpovedali Slováci pozdvihnúc hlavy.
Ostalo chvíľu ticho a potom Pán Boh pokojne povedal:
„No to ste si prišli dobre poprosiť. Ale predsa vás len nepošlem s prázdnou rukou, ešte tu niečo mám: Ako prvé vám dám krásnu ľubozvúčnu reč. Za druhé vám dám krásne melódie a piesne. A za tretie vám venujem nádhernú zem pod Tatrami, vašu vlasť. Taká krásna, že sa bude podobať raju. Chráňte si ju, zveľadujte si ju. Ale chcem, aby ste mi teraz sľúbili, že budete svorní, že budete jednotní, že si nebudete jeden druhému závidieť a že si budete jeden druhému pomáhať.
Slováci zaďakovali a zaviazali sa, že sľub budú dodržiavať.
Legenda ďalej hovorí, že vždy vtedy, keď tento sľub dodržali, boli šťastní, ale keď ho porušili, horko zaplakali…
Na jednej poľnej kapličke, v ktorej bol zavesený obraz sv. Cyrila a Metoda som čítala nápis : Dedičstvo našich otcov zachovaj nám Pane! Najvzácnejšie naše dedičstvo je dedičstvo ducha. K nemu patrí aj reč aj piesne. Ale k nemu patrí hlavne viera v toho, ktorý usmerňuje a riadi naše kroky, ktorý sleduje život nášho národa – lebo ho má rád. A my ho opakovane prosíme: Prosíme Ťa, by zavládla medzi nami jednota, ale aj žehnaj národ slovenský… Nech nás ruka Tvoja vodí, chráň nám mravy, chlieb a reč. Daj, nech vlasti neuškodí ani bieda, ani meč. Nech sa tak stane.
Zdroj: Facebook – Mne Slovensko krása je, zvyky a povery
Tak je, národ čo si neváži minulosť, nezaslúži sa budúcnosť !!