V ČR už vážne uvažujú o nejakej forme povinnej vojenskej služby. Slovenskí muži, ktorí by mohli byť povolaní, zhruba pred rokom pospísali vyhlásenie, že v prípade mobilizácie si vyhradzujú výhradu vo svedomí, no ministerstvo upozornilo, čo to znamená v praxi. Pluska oslovila Ministerstvo obrany (MO) SR, ako mieni riešiť problém, s ktorým sa boria aj OS SR. Rezort vysvetlil, prečo kampaň z minulého roka zatiaľ nebola úspešná a čo plánuje pre posilnenie armády robiť. koľko ľudí by malo do roku 2030 služiť v OS SR a aké benefity získavajú?
Česi hľadajú formu
„Ak si pripustíme, že sa svet dramaticky nezmení k lepšiemu, bude Česká republika do budúcnosti potrebovať ešte viac, než je tých 30 a 10 tisíc. Takže je nutné zvažovať nejakú formu povinnej či dobrovoľnej vojenskej služby, aby sme generovali dostupné zálohy,“uviedol Karel Řehka. V niektorých tak mohol vzbudiť predstavu dvojročnej vojenčiny ako pred rokmi, čo ale nehrozí.
„V žiadnom prípade by však nešlo o vojenčinu tak, ako si ju niektorí pamätajú. Armáda nemá dostatočné ubytovacie kapacity, nemá výcvikové priestory a ani vybavenie pre toľko vojakov,“ upokojoval podpredseda Výboru pre obranu českého Senátu Jan Hofmann (ODS).
Slováci nechcú na front
Viac ako 40-tisíc mužov na Slovensku začiatkom roka 2023 podpísalo tlačivo, kde deklarujú, že pre výhradu vo svedomí nechcú v prípade mobilizácie bojovať so zbraňou v ruke. V Rádiu Expres to povedal dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď. Ten vtedy aj hovoril o zámerne vytvorenej konšpirácii.
„Ak tu niekto povie, že mobilizácia na Slovensku a zapojenie Slovenska do priameho vojenského útoku s Ukrajinou, je konšpirácia, tak už musí byť slepý a hluchý. To, že v pondelok Naď obhajoval poslanie našich Migov 29, za ktoré sme všetci cez deblokácie sovietskeho dlhu zaplatili milióny. Ospravedlňoval to tým, že ako vláda v demisii na to má právo,“ protiargumentoval Rudolf Huliak, vtedy ešte ako starosta Očovej.
„Je potrebné opäť upresniť, že podaním spomínaného vyhlásenia branná povinnosť nezaniká. V praxi tak podanie vyhlásenia o odopretí mimoriadnej služby znamená len zmenu formy služby, ktorou by v prípade potreby občan prispieval k obrane SR,“pripomína reakciu MO SR z februára 2023 Pluska.
Branná povinnosť
Každému mužovi, občanovi SR, vzniká branná povinnosť 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 19 rokov veku a zaniká 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 55 rokov. Táto povinnosť môže zaniknúť zo zdravotných dôvodov. Ministerstvo obrany v minulom roku realizovalo kampaň, v ktorej sa snažilo zviditeľniť službu profesionálnych vojakov.
Bez úspechu
Zvyšovanie záujmu o službu v OS SR je podľa MO dlhodobý proces. Do Ozbrojených síl SR vlani prijali 1 154 vojakov, služobný pomer ukončilo 1 129. To znamená, že po kampani pribudlo na Slovensku rovných 25 profesionálnych vojakov.
Českou cestou nepôjdeme
„Ministerstvo obrany (MO) SR pre tento moment neplánuje zaviesť povinnú vojenskú službu. Rezort obrany však plne podporuje záujem občanov o prípravu na obranu štátu, ako aj ich participáciu na dobrovoľnom princípe. Určitá skupina občanov má napríklad po splnení zákonných požiadaviek možnosť stať sa súčasťou Aktívnych záloh,“reagoval pre Plusku Matúš Pačinda z Komunikačného odboru MO SR.
Aký je cieľ?
„Početný stav príslušníkov Ozbrojených síl SR by podľa dlhodobého plánu rozvoja mal do roku 2030 dosiahnuť potenciálnu naplnenosť približne 20 000 profesionálnych vojakov. V súčasnosti majú OS SR približne 13 800 profesionálnych vojakov, pričom tabuľkové počty sa v súčasnosti pohybujú na úrovni takmer 18 000 miest. Momentálna personálna naplnenosť tak osciluje medzi zhruba 75 – 77 %, to sa však líši napríklad aj od útvarových dislokácií,“ vysvetlil rezort. Ten má v úmysle zatraktívniť službu v armáde, no zo dňa na deň to nepôjde.
„Šírenie dobrého mena ozbrojených síl a zvyšovanie záujmu o vstup do OS SR je dlhodobý proces. Záujem o prácu vojaka možno ovplyvniť osvetou, rôznymi záujmovými a prezentačnými aktivitami u rôznych vekových kategórií a výsledky. Kontinuálnemu procesu podpory regrutácie by pomohli napríklad aktivity v rámci prezentácie samotných profesionálnych vojakov na rôznych verejných podujatiach či na školách, keďže spoznávanie vojenského prostredia a vojenskej práce ukáže študentom ďalšie kariérne možnosti a predovšetkým pomáha budovať vzťah k vlasti,“ uviedol Pačinda.
Armádne benefity
„Je nutné si uvedomiť, že vojenská služba je hlavne poslaním, na ktorom závisí budúcnosť našej krajiny – jedným z predpokladov existencie a prosperity štátov je totiž schopnosť zabezpečiť bezpečnosť a obranu. Medzi dôvody, ktoré záujemcovia o vstup do OS SR uvádzajú v rámci prijímacieho konania patrí spolupatričnosť a zodpovednosť za našu krajinu, zmysel pre životnú misiu – prácu – poslanie v službe vlasti a tiež atraktivitu z hľadiska dobrodružstva a životnej výzvy,“ zdôraznil Pačinda z rezortu obrany. S kariérou v OS SR prichádzajú aj sociálna istota, či zdravotné zabezpečenie.
„Okrem materiálnych benefitov ponúka tiež možnosť neustáleho kariérneho napredovania či získavania jedinečných vedomostí a zručností doma aj v zahraničí. S vojenským povolaním sa však spájajú aj benefity smerujúce k vyváženiu pracovného súkromného života s cieľom neustáleho zlepšovania podmienok pri výkone služby profesionálneho vojaka – ide napríklad o možnosť výhodného ubytovania v zariadeniach MO SR, poskytovanie preventívnej rehabilitácie, možnosť bezplatného využívania športovísk a ďalšie… Rezort obrany si je však vedomý, že na naplnenie potrebného stavu OS SR treba tieto benefity systematicky rozširovať,“ pripustilo nedostatok benefitov ministerstvo.
Zdroj: HD, Pluska, Blesk.cz
