Režisér
Podľa vlastných slov, Cinkota režíruje „skoro odjakživa“. Po detskom divadle prišla na rad réžia v divadle pre dospelých, režíroval aj dabing či videoklipy, no a verí, že čoskoro sa dostane aj k réžii filmu.
Bolo aj zlé obdobie
„Nechcem to nejak bagatelizovať, nebolo to ľahké obdobie, nebolo to veselé obdobie, ale mal som asi tri mesiace na to, aby som prestal plakať a vykročil dopredu, takže snažím sa z toho zobrať to pozitívne. Na všetkom je niečo pozitívne. Nech sa udialo čokoľvek škaredé, zlé, smutné. Vždy som bol ten optimista,“ hovorí herec o ťažkom období svojho života.
Prinieslo to však aj niečo pozitívne. Oddýchol si a nie je taký „okukaný“.
Stopka v dabingu
Toto obdobie však „zabezpečilo“, že nejaká dobrá duša zo Slovenska dala do Varšavy, kde má sídlo nadnárodná dabingová spoločnosť avízo, že Cinkota kvôli jeho minulosti „nie je vhodný“ na dabing detských filmov. Podľa Cinkotu tá neprajnosť je problémom celého Slovenska.
„Máme toľko neprajníkov a toľko zla v sebe, že niektorí ľudia to dávajú najavo. Všade komentujú, hejtujú a pozitívne správy absentujú. Takisto to bolo aj so mnou. Niekto mal tú možnosť, tak to urobil, však prečo nie? Z toho samozrejme vyplývali nejaké dôsledky. Áno, dostal som nejaký zákaz, ale tým, že moja práca tu nebola nikdy poznamenaná ničím zlým, štúdio sa za mňa postavilo, mnohí kolegovia sa za mňa postavili,“ vysvetľuje Cinkota s tým, že keď si to prišli overiť z Ameriky, vyhodnotili ho, ako jedného z najlepších pre detské projekty.
Chabý stav slovenskej kultúry
Cinkota mal niekoľko ponúk pôsobiť v zahraničí. Ostal však doma, chcel hrať pre Slovákov a pôsobiť na Slovensku. Hoci je voči Slovákom kritický, sám je Slovák, nevie „špiniť do vlastného hniezda“. Kultúra na Slovensku je síce chabá, no vníma to, ako výzvu pracovať ešte lepšie, pracovať kvalitnejšie, empatickejšie k Slovákom.
„Aby sme ich dokázali nabudiť a možno trošku zmeniť. Nie sme až taký starý národ. Sme veľmi mladý národ, ale mladý národ s citom, srdcom, že si dobrú kultúru zaslúžime,“ myslí si herec. Žije preto s presvedčením, že národ, z ktorého sa vytráca kultúra, je na začiatku svojho konca.
Jazyk, ako základ národnej identity
Cinkota má svoj názor aj na dabing a jeho význam pre kultúru. Napriek tomu, že dnes deti ovládajú už aj Angličtinu, filmy, či seriály s dabingom potrebujeme. Ako príklad uvádza Nemcov, či Čechov.
„Nemecko je dabingová veľmoc. Prečo by mala byť? Však všetci Nemci vedia po anglicky polovica Nemcov vie po rusky a druhá po turecky nie je to nič nové. Naša kultúra je pre nás veľmi dôležitá. Začína jazykom. Keď prestaneme dabovať veci do Slovenčiny, strácame časť vlastnej kultúry a tým časť vlastnej identity,“ vysvetľuje Cinkota.
Film Miki
Aktuálne sa nakrúca film o Mikulášovi Černákovi, kde hrá Cinkota Miloša, Mikiho „pravú ruku“. Nepáči sa mu, že ľudia tento film ešte nevideli a už ho kritizujú.
„Náš motív bol v prvom rade taký, aby sa také niečo nezopakovalo a hlavne povedať ľuďom čo všetko sa môže stať, keď sa chlapci zbláznia a štát im to dovolí. Alebo nedajbože keď si to štát praje. Vždy je niekto nad nimi, nikto nie je nepremožiteľný. So všetkým sme počítali a robíme všetko pre to, aby memento z toho filmu zjavné. Určite nejdeme nikoho glorifikovať,“ dodáva herec.
Chýba chuť
V slovenskej kultúre podľa Cinkotu chýba chuť podporovať, možno chuť pracovať. No robotníci kultúry – herci, najaktívnejší pracovníci potrebujú chuť pracovať a stredná trieda, či podnikatelia a štát by ich mali podporovať. No a chýbajú aj kamenné divadlá.
„To, že máme niekoľko kamenných divadiel, to je fakt. Na Slovensku môže byť omnoho viac malých agentúrnych divadiel, súkromných divadiel, pološtátnych divadiel, občianskych združení, ktoré divadlo produkujú. Vieme, že fungujú detské divadlá, detské produkcie,“ hovorí herec s tým, že aktivizovať by sa mali ľudia vo väčších mestách.
