V spoločnosti je niečo choré: útoky na novinárov sa stupňujú

Redaktorka denníka SME Zuzana Kovačič Hanzelová sa rozhodla na čas „stiahnuť z obrazu“. Zdôvodnila to tým, že prestáva zvládať útoky verejnosti, ktoré sa voči nej od istého času spustili. Týmto svojim krokom otvorila veľmi vážnu tému – útoky na slobodu prejavu u novinárov. Nie je totiž jediná, kto tento problém musí riešiť.

Hovoril o tom už aj Soltész

Pritom tento fenomén tu nie je nejakou novinkou. Veľmi nepríjemnú skúsenosť niekoľkokrát prezentoval aj Arpád Soltész, ktorý v 90-tych rokoch ako investigatívny novinár zažil veľmi nepríjemný útok.

„Spolu s príbuznými sme sa lúčili s bratrancom, ktorý odlietal do Austrálie. Atmosféra bola výborná, k žiadnemu konfliktu v priebehu večera nedošlo. Keď som bol na toalete, pristúpil ku mne zozadu neznámy muž a odzadu ma napadol. Po údere do hlavy som spadol a na zemi ma začal hlava-nehlava kopať. Keď som začal kričať o pomoc, zmizol,“ priblížil deň po udalosti  (máj 1998) samotný novinár.

Roztrieštená spoločnosť

Aktuálne je spoločnosť tak nezmieriteľne rozbitá, že už pribúdajú aj fyzické útoky na novinárov. Ich terčom je nanešťastie novinárka ZKH, ale najnovšie sa pod jej vplyvom rozhodol podeliť o vlastnú skúsenosť novinár Dominik Papala. Ten u Dannyho Kollára vo videostreame hovoril o veľmi nepríjemnej sérii zážitkov.

Nečakajte konfrontačný tón

Papala hneď na začiatku rozhovoru upozorňuje, že nemá v úmysle nijako útočiť, či urážať. On sám sa v mediálnom prostredí pohybuje už roky – moderuje politickú reláciu v Rádiu Frontinus, robí manažéra mnohým umelcom (napríklad zosnulému p. Pátrovičovi, či Jadranke) a aktuálne pôsobí aj ako novinár, ktorý prináša rozhovory z parlamentu.

„Nedovolil by som si byť vulgárny ako na ženu, tak ani na muža, pretože si ľudí ctím. Rozhodol som sa, že nebudem ticho po tom, čo ZKH napísala svoj komentár ZKH píše: Na chvíľu naposledy, kde oznamovala, že prestáva robiť svoju reláciu. A ja som si vtedy povedal: keď teda kolegyňa Zuzana nie je ticho, nebudem ticho ani ja,“ vyjadril sa Papala.

Váži si kolegyne

„Ja si Zuzanu vážim a hovorím to v plnej vážnosti. Tak, ako si vážim Moniku Tódovú, vážim si ich hlavne ako ľudí, ženy. Na ich prácu môžem mať názor, ale Zuzana Kovačič Hanzelová si ľudí neváži. Aspoň tých „z druhého brehu rieky“,“ myslí si Papala s tým, že ako dôkaz ponúka zážitok, kedy sa po treťom čítaní novely trestného zákona objavili novinárske esá, akým je aj ona.

„Zrazu som videl v parlamente pani kolegyňu Janku Dibákovú, Zuzanu Kovačič Hanzelovú a ešte zopár kolegov, ktorých mená nie sú až také známe,“ rozhovoril sa Papala s tým, že po tlačovej besede PS sa všetci ponáhľali na balkón a keď pani Kovačič Hanzelová zbadala, že do toho istého výťahu, ako ona s kolegyňou, mieri aj Papala, hľadiac mu do očí, skonštatovala: „No, tak ja idem radšej po schodoch.“

Chodí s ochrankou

Po komentári o stiahnutí sa Kovačič Hanzelovej Papala napísal na Telegram priznanie, že chodí s ochrankou. Trvá to od obdobia, kedy práve zmienená novinárka o ňom napísala niekoľko článkov.

„Štvrtý mesiac chodím po Bratislave s ochrankou… Na verejnosti som sa začal stretávať s verbálnymi útokmi, čo je v pohode – keď niekto na mňa zakričí, že som smerácky, neviem aký ko…, tie sú ešte v pohode, dostávam ich v komentároch a nemažem ich. Ale keď to zašlo do fyzických útokov – ožratý týpek ma v podniku prehodil cez bar a začal ma tam napádať, aké neviem čo píšeme, akí sme tam všetci ko… a pi…, to už som riešil,“ konštatuje v rozhovore Papala.

Hra na nezávislosť

Papala si myslí, že v roku 2024 už by malo byť normálne „nehrať sa“ na nezávislosť médií. Podľa neho ak by denníky „priznali farbu“, mali by viac čitateľov.

„Ak sa niekto tvári, ako nezávislý, ale popritom doslova pravicovo kádruje a tvári sa, že je objektívny? Aj ja o sebe tvrdím, že nie som objektívny. Ale nájdi mi na Slovensku jedno objektívne novinárske meno,“

Zdroj: Foto: Facebook A.S.; Z.K.H.