Právnik Dalimír Solčanský tentokrát rozanalyzoval situáciu po prezidentských voľbách v Rusku. Hoci Putin vyhral voľby Solčanský sa pýta, či ho západ môže neuznať za prezidenta.
Putin vyhral voľby. Môže ho Západ neuznať ako prezidenta?
Čo je to za otázku? – poviete si. Ak niekto vyhrá voľby, predsa je právoplatne zvoleným a legitímnym prezidentom. V Ruskej federácii vyhral voľby Vladimír Vladimírovič Putin – dokonca pomerom viac ako 87% pri účasti viac ako 77%. Nie však v očiach Západu. Môže teda existovať diskusia o tom či je legitímnym prezidentom, ak niektoré štáty hovoria, že voľby boli „nespravodlivé“? A čo na to hovorí medzinárodné právo?
Štáty sveta sa po ruských voľbách rozdelili
Západné štáty považujú (takmer) jednomyseľne voľby prezidenta Ruskej federácie za nedemokratické. Tieto štáty vo svojich vyjadreniach hovoria o tom, že voľby boli skreslené, neslobodné a nespravodlivé (Veľká Británia ), odohrali sa v prostredí intenzívneho potláčania nezávislých hlasov (USA ) a podobne.
Na druhej strane prezidentovi Ruskej federácie zablahoželali hlavy (aby som vymenoval len tie väčšie) Číny, Iránu, Saudskej Arábie, väčšiny postsovietskych krajín, štátov latinskej a južnej Ameriky, viacerých krajín západnej a strednej Afriky a ďalších. Niektorí lídri k tomu pridali aj vlastné komentáre, napr. Čína víťazstvo privítala s tým, že „Peking bude pokračovať v rozvíjaní bezhraničného partnerstva s Moskvou“, venezuelský prezident Nicolas Maduro reagoval na výsledky hlasovania: „Náš veľký brat Vladimir Putin vyhral a to je dobrým znamením pre celý svet“. Slová o staršom bratovi použili aj v iných krajinách.
Ako teda vidíme, vo svete máme skupinu štátov, ktoré o voľbách, víťazstve a lídrovi nepochybujú a potom také, ktoré hovoria o nedemokratických voľbách. Všimol si to napr. aj taký 𝘛𝘩𝘦 𝘎𝘶𝘢𝘳𝘥𝘪𝘢𝘯, ktorý hovorí, že ide o „prehlbujúci sa geopolitický zlom“. Teda štáty sveta sú rozdelené podľa svojej príslušnosti ku „kolektívnemu Západu“ alebo „globálnemu Juhu“ v názore na to, či voľby v Rusku boli demokratické (ide len o názor bez faktov).
Nehodnotím teraz samotné ruské voľby, o ktorých inak aj 𝕿𝖍𝖊 𝕹𝖊𝖜 𝖄𝖔𝖗𝖐 𝕿𝖎𝖒𝖊𝖘 (ktorý len ťažko môžete podozrievať zo sympatií k Moskve) píše vo svojej reportáži z volieb, že „Rusi vo voľbách prejavili masívnu podporu Vladimirovi Putinovi. Ľudia sú mu vďační z rôznych dôvodov“.
Špeciálnym prípadom je Ukrajina, kde sa vládne kruhy prostredníctvom spriazneného média (niečo ako náš Denník X) vyjadrili, že Putina už nebudú volať „prezident“, lebo „Putin už stratil legitimitu“, Zaujímavé, že na druhej strane Ukrajina tvrdí, že aj keď voľby boli zmanipulované, priznávajú, že „stále niet pochýb o tom, že v prípade poctivého sčítania by voľby v Rusku (Putin) aj tak vyhral a dokonca už v prvom kole“. Ale keďže voľby považujú za nelegitímne, budú ho ďalej označovať ako „hlava Ruskej federácie/Kremľa“. Ale prezidentom Ruskej federácie už vraj nie je, resp. nebude a čakajú, že sa k ich postoju pridá celá skupina štátov.
No a to nastoľuje otázku uznávania Vladimíra Putina ako legitímneho prezidenta, pokiaľ sa niektorým krajinám zdá, že voľby, ktoré ho vyniesli do funkcie neboli „demokratické“ podľa ich vlastných kritérií. Čo na to hovorí medzinárodné právo?
Medzinárodné (ne)uznávanie vlád a hláv štátov v praxi odhaľuje isté normatívne vákuum, ktoré tu panuje. Krásnym príkladom súe napr. Venezuela, Líbya alebo Afganistan, kde časť sveta (najmä krajiny Západu) neuznali formálnu hlavu štátu, neskôr ale došlo k ich faktickému uznaniu a komunikácii z pragmatických dôvodov.
(Ne)uznanie legitímnosti hlavy štátu je teda politickým nástrojom zahraničnej politiky a závisí od stupňa ideologického konfliktu medzi krajinami (ako vyhlásil jeden z teoretikov medzinárodného práva). Západ je v ideologickom konflikte s Ruskom ohľadne nového svetového poriadku. Znamená to teda, že Západ nebude formálne ani prakticky uznávať Putina za prezidenta Ruska?
Ako o tom hovorí ruský politológ Markov: „Západu sa nepáčili naše voľby. Už sľúbili, že nebudú uznávať Putina za prezidenta. Rýchlo si ale uvedomili, že aj tak sa budú musieť vysporiadať s takou silou, akou je Rusko, a svoje slová začali pomaly brať späť. Veľmi dobre vidia, že Putinova podpora je skutočná a obrovská“.
Takže Západ nakoniec bude musieť uznať politickú realitu v Rusku a deklarovať to navonok. Formálne neuznávanie Putina nikomu a ničomu nepomôže, najmä nie dialógu Západ – Rusko, či viacstranných formátov, ktoré sú pre svet tak potrebné.
Zaujímavou informáciou v tejto súvislosti je tá, že minister zahraničia Anthony Blinken zablokoval text vyhlásenia Skupiny siedmich (G7), ktoré malo odsúdiť prezidentské voľby v Rusku. To ukazuje na pragmatický prístup USA v tejto otázke. Ostatne aj americký magazín 𝘛𝘩𝘦 𝘈𝘮𝘦𝘳𝘪𝘤𝘢𝘯 𝘊𝘰𝘯𝘴𝘦𝘳𝘷𝘢𝘵𝘪𝘷𝘦 (TAC) víta Putinovo víťazstvo a tvrdí, že práve toto víťazstvo „dáva Západu šancu vyriešiť konflikt na Ukrajine a Západ by mal túto šancu využiť.“ A končí:
Čím dlhšie necháme situáciu na Ukrajine nevyriešenú, tým dlhšie budeme závislí od Putina.
PS: Čo píšu o ruských voľbách slovenské média, si viete zhodnotiť aj sami.
Zdroj: FB Dalimír Solčanský
