Zemiaky z Poľska, jablká z Talianska, kuracie rezne z Brazílie, šošovica z Egypta. Aj taká je realita našich supermarketov, kým obilnica Slovenska – Žitný ostrov je osiaty repkou, fóliovníky v okolí Komárna či Štúrova sú pomaly minulosťou a tradičné zemiakárske kraje pod Tatrami nie sú schopné predať svoje produkty. Kým pred 30-timi rokmi bol mäsozávod, či konzerváreň, mliekáreň a hydináreň takmer v každom okresnom meste, mali sme cez desať cukrovarov a množstvo mlynov, dnes takmer všetko dovážame. Potravinový expert Ján Marko pre Západoslovenskú TV hovorí, že aj covid 19 nám ukázal, je najvyší čas vrátiť sa k potravinovej sebestačnosti.
Marko v rozhovore s Miroslavom Kamenským vysvetlil, aký je rozdiel medzi potravinovou bezpečnosťou a sebestačnosťou. Dnes sme v sebestačnosti takmer na chvoste EÚ, kým pred tromi desiatkami rokov sme boli schopní si takmer všetko dopestovať, či dochovať. Vysvetlil, načo by nám bola osveta v tejto oblasti a tiež prečo sa „tlačí“ na konzumáciu hmyzu.
Sebestačnosť nie je bezpečnosť
Marko vysvetľuje, že potravinová sebestačnosť a potravinová bezpečnosť sú dve rozdielne veci. V rámci potravinovej bezpečnosti pripomína, že roky dozadu boli potraviny ďaleko zdravšie, ako dnes. Množstvo pridaných konzervantov a iných aditív, ktoré zabezpečujú dlhšiu trvanlivosť má vplyv na zdravotné hľadisko potravín. Laicky povedané – čím je v potravine viac chémie, tým je pre naše zdravie závadnejšia. Prejavuje sa to aj v razantnom náraste rôznych potravinových intolerancií už v detskom veku.
Zo špičky na chvost
Pred zhruba 30-35 rokmi bolo Slovensko na osemdesiatich až deväťdesiatich percentách potravinovej bezpečnosti. V závislosti od segmentu aj viac. Aktuálna, miestami menej, ako 35-percentná miera potravinovej bezpečnosti z nás robí druhú najslabšiu krajinu v tejto oblasti. Za nami je v rámci EÚ už len Bulharsko. Denne preto dovážame osemsto kamiónov potravín.
Chýba osveta
„Ty len prídeš k lekárovi – vy ste pevnejší, tu máte nejaký papier, cholesterolová diéta a podobne, ale aj o tomto by mali rozprávať politici. Nehovorí sa o tom ani v školách,“ nepáči sa Markovi.
„Veľa ľudí má srdcové problémy, v potravinách sú rôzne pesticídy, ktoré sa nevytratia ani tepelným spracovaním, organizmus to musí spracovať a takéto potraviny sú preň ťažké,“ upozorňuje odborník s tým, že podľa neho by mali politici vplývať na to, aby sa jednak robila osveta, ale aby sa aj nedovážali rôzne chemicky upravované potraviny.
Sme v likvidačnej fáze
Liberalizácia trhu, pri ktorej dovážame vysoké percento potravín nás dostala do takmer likvidačnej fázy potravinovej bezpečnosti. Aká zlá je situácia, nám ukázal covid, kedy sa zo dňa na deň zatvorili hranice a ľudia v panike nakupovali obrovské množstvá potravín. Navyše každý štát si začal viac chrániť svoje zásoby, aby mal dosť pre svojich obyvateľov. Marko tvrdí, že potrebujeme niekoho, kto by aj v Bruseli pre malý štát vedel povedať niečo v zmysle – toto nepotrebujeme, to si dopestujeme, dochováme.
„Nikto z politikov nevie buchnúť po stole a povedať, že takto to fungovať nemôže, lebo naši občania sú v ohrození života,“ hovorí Marko.
Pre koho dobro?
Dlhší čas sme aj v západnej Európe svedkami farmárskych protestov voči politike EÚ. Brusel však namiesto toho, aby uvažoval rozumne, tlačí na konzumáciu hmyzu, čo je pre ľudský tráviaci systém úplne nevhodná strava. Elity nás takto silou mocou dostávajú do určitej závislosti. Politikov podľa Marka vôbec nezaujíma nerovnováha, že niekde sa doslova plytvá s potravinami, inde ich ľudia nemajú. Na Slovensku podľa neho stále vieme vytvoriť kvalitné potraviny, Konštatuje preto, že podporiť treba toho podnikateľa, ktorého máme „doma“ a potrebná je prísna kontrola, ktorá tu dnes nie je. Dostáva sa k nám herbicídne obilie a nikto nevie, akou cestou.
Marko si preto myslí, že celý systém je nastavený tak, aby sa človek dal skôr, či neskôr ľahšie ovládať. „Hladného človeka ovládnete najľahšie,“ uzatvára potravinový expert.
