Slovenské nárečia sú jednoznačne poklad, ktorý nám tu zostal po predkoch. Uchovali sa aj vďaka skutočnosti, že kedysi sa až tak necestovalo – naši prastarí rodičia mnohí boli v rámci svojho života najďalej v župnom meste.
Ale áno, môžete namietať, že takých drotárov poznali od Amsterdamu po Vladivostok a plátenníkov od Istanbulu po Hamburg. A do tejto kategórie patria pltníci, či olejkári. Lenže aj oni si do sveta niesli svoju reč, ktorú sa naučili doma.
Slovensku jeho členitosť a fakt, že naša spisovná reč je relatívne mladá zabezpečili, že jednotlivé regióny si zachovali svoj dialekt. Veľmi dobre to ukazuje názov pre „slovenský chlieb“ – zemiaky.
Ak ste od Nitry, nasledujúci kvíz vám problémy robiť nebude.
1, Som z Nitry. Som…
– Nitran
– Nitranec
– Nitrančan
2, Karakasky boli
– sklenené guličky, sklenky s ktorými sa hrávali deti
– cigarety
– hodinky
3, Keď vás po niečo pošlem do špajze, tam je to na šteláži, kam pôjdete hľadať?
– do pivnice za dvere
– do garáže do montážnej jamy
– do komory na policu
4, Keď vás požiadam, aby ste mi podali valaďínku, čo mi podáte?
– kuchynskú utierku
– blúzku
– naberačku
5, Šivačka je…?
– krajčírka
– ihla
– modelka
6, „Ozábu ma ruky.“ Viete, čo mi je?
– je mi zima na ruky
– všetko mi padá z rúk
– pália ma
7, Neská už len tak bárde pantok neviďeť. Čo je to ten pantok?
– starý vlak
– čakan
– telegram
8, Viete, čo sú to „cintle“?
– druh dvetov
– čajové vrecká
– zápalky
9, Caparti
– nadávka pre skupinu nesympatických ľudí
– hmyz
– deti
10, Serepetičky sú …?
– nebudem odpovedať, lebo to by bolo vulgárne
– drobnosti
– kliešte
11, Hympíre sú …?
– maliny
– upíri
– netopiere
12, Občas sa také na zábave strhlo. Zvlášť medzi dvoma partiami zo susedných dedín. Skrátka sa na zábave, či na trhu v meste pobili. To vám bol/a…
– častuvačka
– világoš
– máruvačka
