Historik a politik Anton Hrnko varuje pred prílišným zbližovaním sa slovenských politikov s tými z maďarskej národnostnej menšiny. Tí podľa neho len zacítili historickú príležitosť ísť za svojimi známymi cieľmi.
Kdesi prebehla informácia, že Foró úr tvrdil, že mu bolo sľúbené zrušenie Benešových dekrétov. Ja viem, že aj pokračovanie hitu R. Müllera sa do tohto konceptu v znení, že nebotyčných požiadaviek politických Maďarov sa nezbavíme, to mi ver, spadá do reality Slovenska. Ale aká je možnosť naplnenia mokrých snov politikov, ktorí nedokážu osloviť ani toľko spoluobčanov, aby sa dostali do parlamentu.
Predovšetkým o všetkom sa dá diskutovať, aj keď nedotknuteľnosť Benešových dekrétov je potvrdená uznesením NR SR. Osobne sa nazdávam, že síce Benešove dekréty sú uzavretá minulosť a vracať sa k riešeniu starých krívd aj podľa Machiavelliho je neužitočné (ukrivdených neodčiníš a nové krivdy narobíš), ale teoreticky je možné o tom zauvažovať.
Takže, čo sú Benešove dekréty. Ide o sumu nariadení prezidenta Beneša, ktorými sa riešili otázky súvisiace s existenciou dočasného politického zriadenia od uznania „Československa“ neskoršími víťaznými mocnosťami druhej svetovej vojny ako existujúceho spojeneckého štátu až po zvolanie dočasného Národného zhromaždenia 28. 10. 1945. Tieto dekréty obnovili (bez referenda) ČSR aj na území riadne medzinárodne uznanej Slovenskej republiky. Ich zrušenie by vlastne vrátilo Slovensko do právneho, nie faktického stavu, v ktorom sa nachádzalo 8. mája 1945, keď vlada Slovenskej republiky podpísala v Kremsmünsteri (Rakúsko) bezpodmienečnú kapituláciu do rúk miestne príslušného veliaceho dôstojníka americkej armády.
Či by tento právny stav bol pre Slovensko výhodný alebo nevýhodný, ťažko povedať. V každom prípade by SR patrila do rodiny porazených štátov, ale na druhej strane by si zachovala svoju štátnosť a mnohým negatívnym veciam, ktoré jej prinieslo obnovenie spoločného štátu s Čechmi (prenasledovanie stúpencov slovenskej štátnosti, boj proti buržoáznemu nacionalizmu, tvrdý komunistický režim spojený s obnovením čechoslovakizmu atď.), by sa vyhla. Neplatí však predpoklad, žeby nemala dnešné hranice. V zmluve o prímerí, ktoré Maďarsko podpísalo 19. 2. 1945, sa maďarská vláda zaviazala rešpektovať trianonské hranice a mala povinnosť sa za ne stiahnuť.
Prípusťme však teoreticky, žeby sa na Slovensku Benešove dekréty zrušili. Čo by nastalo? Predovšetkým by sa obnovila platnosť Trianonskej mierovej zmluvy, ktorej účastníkom bolo aj Slovensko v rámci Česko-Slovenska. Ten spojovník v názve štátu, ktorý sa použil vo všetkých zmluvách po prvej svetovej vojne, je veľmi dôležitý. On totižto v zmysle Malej saintgermainskej zmluvy zo septembra 1919 robí Slovensko subjekt medzinárodného práva. Preto všetci českí politici a všetci čechoslovakisti unisono broja proti písaniu názvu spoločného štátu so spojovníkom! Uznanie Versailleských zmlúv v ich pôvodnom znení totiž delegitimizuje čechoslovakistický režim v ČSR.
Platnosť Trianonskej zmluvy, jej podstatné časti boli prevzaté aj do Parížskej mierovej zmluvy s Maďarskom r. 1947, otvára možnosť vrátiť sa aj k otázke návratu celého kultúrneho dedičstva Slovenska, ktoré uhorské a maďarské vlády nelegitímne odviezli zo Slovenska po roku 1896. Teda zrieknutie sa tohto bohatstva prezidentom A. Novotným by sa stalo nulitným. Veď podľa videnia sveta pražským centrom z cudzieho krv netečie. Takže prvá podmienka, aby Slovensko mohlo uvažovať o zrušení Benešových dekrétov, je návrat slovenského kultúrneho dedičstva v zmysle Trianonskej i Parížskej mierovej zmluvy.
Ďalšou záležitosťou, ktorú by bolo nutné odstrániť, aby sa mohli Benešove dekréty zrušiť, je otázka Mníchovskej dohody a jej súčasti Viedenskej arbitráže. Ako je známe na základe Mníchovskej dohody prišlo Slovensko asi o pätinu svojho územia a cca 800 000 obyvateľov, z toho tretina boli Slováci. Okupácia južného Slovenska Maďarskom mala mnohé implikácie, vrátane teroru miestnych Maďarov i tzv. anyášov voči tamojšiemu obyvateľstvu. Benešove dekréty, dotýkajúce sa postavenia Maďarov v Česko-Slovensku nespadli z neba. Mali konkrétne príčiny v sedemročnej okupácii južného Slovenska. Preto zrušenie Benešových dekrétov v tejto otázke by predpokladalo, aby všetky relevantné organizácie príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku (politické strany, kultúrne zväzy atď.) prijali vyhlásenie, že pokladajú Viedenskú arbitráž za nulitnú a ospravedlňujú sa Slovákom za útlak, ktorý museli znášať na okupovanom území.
Za týchto okolností si viem predstaviť, že následne aj slovenská vláda by prijala uznesenie o zrušení Benešových dekrétov.
Na záver ešte jedna poznámka. Prečo sa tak vehementne dožadujú príslušníci politických Maďarov na Slovensku zrušenia Benešových dekrétov? Veď všetky obmedzenia, ktoré existovali v ich zmysle vo vzťahu k príslušníkom maďarskej menšiny na Slovensku boli zrušené už v 90. rokoch minulého storočia. Nuž z celkom prozaického dôvodu – iredenta. Ich zrušením bez toho, aby sa ospravedlnili za dlhodobý útlak Slovákov maďarskými orgánmi i ich predkami, by slovenskú vládu, slovenský parlament i Slovákov ako takých postavilo do pozície agresora, vinníka za krivdy minulosti, za zdroj útlaku iných, najmä Maďarov. Ide o salámovú techniku postupného odkrajovania suverenity Slovenskej republiky na južnom Slovensku. Za predchádzajúcej vlády sa im vzhľadom na totálnu hlúposť alebo zapredanosť jej príslušníkov podarilo dosiahnuť to, že sa do zákona dostalo – vraj preto, aby sa slovenčina na menšinových školách lepšie vyučovala – že slovenčina sa má vyučovať ako cudzí jazyk. Vie mi niekto povedať, ako sa zmenila výuka slovenčiny na menšinových školách. Nijako. Učí sa ako predtým. Ale dnes už majú potvrdené, že na určitom území Slovenskej republiky je slovenčina cudzím jazykom. Je to určite svetový unikát, že nejaký štát si svoj úradný jazyk na časti svojho teritória vyhlási za cudzí jazyk! To treba veľmi rýchlo zrušiť!
No, a na margo dnešnej vlády by som mal jednu poznámku: Neverte Danajcom, aj keď vám prinášajú dary! To sa dotýka aj Tarabovho koketovania s bývalým poslancom Gyimesim.
Zdroj: Facebook A. Hrnka
