Viac, ako tri desaťročia je zapísaný na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vlkolinec preto chodia obdivovať ľudia z celého sveta, no miestni hovoria, že na takom mieste sa nežije ľahko. Turisti sú bezočiví a nakúkajú im doslova do hrncov. To, čo ľudí v tomto malebnom kúte Slovenska trápi je však ďaleko viac. Televízna Regina zisťovala viac.
Pán Anton Sabucha žije vo Vlkolinci 60 rokov. Ten hovorí, že všetko sa pokazilo zápisom do UNESCO zoznamu, teraz už sú to podľa neho len kulisy.
„Privítali by sme, keby sa na nás zabudlo. Keby o Vlkolinci už ani slovko nepadlo. Keď už musíme trpieť tých turistov, nech z toho aj niečo máme. Sme tu ako opice v ZOO. Musíme si robiť ploty, aby nám tu nečumeli,“ sťažuje si právom Sabucha.
Peter Grieš hovorí, že už niekoľko rokov im do potoku vyteká žumpa. Jednak je z toho nevábny zápach, no tiež sa znečisťuje potok, v ktorom ryby nevidno. A tiež vítať turistov takýmito čuchovými vnemami nie je dobrá vizitka.
„Mesto tu dovlečie všelijakých turistov, nech pozerajú, aká je tu krása,“ hovorí v reportáži Grieš.
Podľa Jany Griešovej sa neosvedčil ani nový manažér tejto lokality. Počítali s tým, že ako novému manažérovi mu budú môcť podávať podnety, veď za 30 rokov, čo je lokalita na zozname svetového kultúrneho dedičstva sa tam nevybudovalo ani len verejné wc.
„Manažér pre Vlkolinec nech to menežuje, človek keď s ním chce niečo poriešiť, tak on sa ponáhľa a na otázky odpovedá, že dozrie čas. Kedy dozrie čas,“ pýta sa Grieš.
Manažér Vlkolinca Róbert Chmúra uznáva, že výsledky skutočne nevidno, no jedným dychom dodáva, že ľudia majú priveľké očakávania. Plán bol vybudovať cestu, chceli ju dokončiť do letnej turistickej sezóny, no nestihlo sa to – pre príliš dlhé verejné obstarávanie. „Faktom je, že keď to počkalo 30 rokov, tak už to tých pár mesiacov vydrží,“ konštatuje Chmúra, podľa ktorého na tom pracujú, no vo Vlkolinci prinášať zmenu nie je jednoduché.
„Všetci chcú len zarábať, zarábať, ale my, čo tu žijeme, z toho nemáme nič,“ konštatuje Sabucha.
Primátor Ružomberka Ľubomír Kubáň hovorí, že ľuďom žijúcim vo Vlkolinci rozumie. Podľa neho treba hľadať také riešenia, aby ľudia cítili, že ten Vlkolinec nie je len pre návštevníkov, ale hlavne pre tých, ktorí tam žijú. „Aj v tom je jedinečný a krásny, že je to žijúca dedina,“ hovorí primátor mesta, do ktorého Vlkolinec patrí.
Prvou lastovičkou by mala byť odstavná plocha a zjednotenie miesta na platenie vstupného a z vyzbieraného vstupného sa časť financií musí vrátiť aj priamo na údržbu a prevádzku. Do Rady pre Vlkolinec chcú zainteresovať aj tamojších obyvateľov
