Vybudované bolo v období rokov 1977 – 1992. Malo chrániť územie pred povodňami, ale aj zlepšiť plavebné podmienky. V neposlednom rade aj zabezpečiť kvalitu pitnej vody a výrobu elektrickej energie. Slúžiť však malo aj na rekreáciu a turistiku.
Asi mnohí si spomíname na to psmätné gesto Júliusa Bindera, ktoré sprevádzalo slovíčko „Sypte!“ Aj tento okamih pripomína stránka Mr. Slovák.
So zužovaním koryta Dunaja na jeho 1 852. riečnom kilometri sa začalo 1. augusta 1992. Do polovice októbra sa zúžilo z pôvodných asi 400 na 180 metrov. Ostávalo už len vytvoriť akýsi most, z ktorého sa prehradí zvyšok. Deň D prišiel v sobotu 24. októbra, keď z úst riaditeľa Vodohospodárskej výstavby Júliusa Bindera zaznel príkaz „Sypte!“ Prehradzovanie sa o niekoľko dní skončilo a potom Dunaj tiekol už aj na turbíny elektrárne v Gabčíkove.
Tí, čo vodné dielo stavali, sú naň hrdí. Za svetový unikát považujú 17-kilometrový prívodný kanál a jedinečná je podľa nich aj plocha vodnej nádrže v rozmere 60 štvorcových kilometrov. „A výkon elektrárne tvorí predsa viac ako polovicu výkonu všetkých vodných elektrární na Slovensku,“ pripomína inžinier Šereda, bývalý šéf centrálneho vedenia stavby. V každom štáte sa nájdu podniky, ktoré sú súčasťou jeho identity. Predstavujú rodinné striebro, s ktorým sa nekupčí. Bolo mu preto ľúto, keď v roku 2006 získal gabčíkovskú hydrocentrálu do dlhodobého prenájmu taliansky Enel. „Budovali sme ju predsa pre náš národ!“
Plavebné komory Vodného diela Gabčíkovo majú dĺžku 275 m a šírku 34 metrov. Od začiatku prevádzky VD Gabčíkovo v roku 1992 bolo celkovo preplavených 436 892 plavidiel, čo predstavuje 171 569 448 ton nákladu a 9 953 660 osôb.
