Vážený pán Štefánik,
píšem Vám presne v deň, ktorý bol pred 105-timi rokmi Váš posledný. Verím, že sa nehneváte, že akurát v také výročie, no myslím, že si ho musíme pripomínať. Nie, nejdem tu rozvíjať špekulácie, čo sa vlastne stalo 4. mája 1919 v lietadle, ktoré sa zrútilo v Ivánke pri Dunaji, myslím, že o tom hlavy povolanejšie ešte kadečo popíšu a ja sa im do toho nebudem montovať.
Načo Vás teda vyrušujem? Nuž, idem Vám napísať, na čom sa tu, na tom našom malom Slovensku občas bavíme, občas škrípeme zubami a občas nadávame. Ale to sa pravda, žene nehodí…
Na čomže sa tak dobre bavím? Nuž jeden z čelných predstaviteľov ministerstva kultúry zvolil nešťastnú formuláciu o plochej Zemi a tak si niektorí z neho uťahujú ako z konšpirátora, ktorý by si mal dávať pozor, aby sa veľmi nepribližoval k okraju tej placky, lebo veď čo keď z neho spadne… Nuž a ja sa bavím na tom, že najviac sa z toho smejú tí, ktorí veria, že muž môže byť tehotný.
Vyššie som písala, že škrípem zubami. Vy ste boli vojak, tak mi asi budete rozumieť. Ide o zbierku Munícia na Ukrajinu. Hej, už samotná zbierka sa mi vidí absurdná, niečo ako „prilej benzínu, nech to uhasíme“, ale dobre, ja nie som stratég a vojnový už vôbec nie, však. Neviem, či do Vašej dimenzie dorazilo, že tí, čo zbierajú peniaze na muníciu, sa oháňajú Vašim citátom. Ako vravím, na tom by nebolo nič čudné, veď ste boli ministrom vojny a vojenský pilot. Čudné sa mi zdá, že tí, ktorí o Vás ešte pred pár rokmi písali dehonestujúco (lebo dlhy, lebo zvodca žien a ktovie čo ešte), dnes hovoria o Vašom hrdinstve. Veď fajn, to sa nevylučuje, len občas krútim hlavou, ako sa vyťahujú príhodné fakty a kým pred pár rokmi niekomu nevedeli na meno prísť, dnes ho velebia. Ale zase platí – nemôžem všetkému rozumieť.
Dnes si Slovensko pripomína 105-te výročie Vašej smrti. Rôzne spolky budú klásť vence k Vašim sochám, či bustám. A ktovie, možno aj Vám tak, ako Hviezdoslavovi ktosi zo samej lásky zavesí na krk dúhový šál … Ja na záver len poprosím – dávajte tam zhora na to naše Slovensko veľký pozor. Myslím, že to ešte budeme veľmi potrebovať.
