Bezbariérový prístup by mal byť v 21. storočí samozrejmosťou. Úrady, školy, či kultúrne ustanovizne to v lepšom prípade vyriešili rôznymi zadnými vchodmi, ktoré sú mnohokrát pozamykané a kým sa dostanete ku kľúčom, skončí aj pracovná doba toho, s kým potrebujete konzultovať. Horšie však je, ak bezbariérový prístup nemá zdravotnícke zariadenie. Jedným takým je aj Poliklinika Bezručova. Prečo to tak je, zisťovala Pluska.
Tá sa o povolenie na vybudovanie bezbariérového prístupu snaží už rok. Pritom týždenne sa v nej „otočia“ cez dve tisícky pacientov – mnohí s pohybovými obmedzeniami, či už čiastočnými, alebo úplnými.
Spádová pre 25 tisíc pacientov
„Bezručku“ poznajú mnohé generácie nie len Bratislavčanov. Nemocnica tu sídlila dlhé roky. Po tridsiatich rokoch bola budova obnovená a prispôsobená na účely polikliniky.
„V súčasnosti je nevyhnutné, aby verejné budovy mali vybudovaný bezbariérový prístup. Najmä ak ide o zdravotnícke zariadenia, ktoré z povahy svojej činnosti poskytujú zdravotnú starostlivosť aj imobilným pacientom. O takej prirodzenej veci, ako je bezbariérový prístup do nemocnice či polikliniky, by sa preto nemala viesť žiadna polemika,“ hovorí prof. MUDr. Tibor Hlavatý, PhD., medicínsky riaditeľ Polikliniky Bezručova.
Prečo sa teda vedie?
Pluska informuje, že proti výstavbe namietala eseročka, ktorej konečným užívateľom výhod je Juraj Široký – Bezručova Invest. Stavebné povolenie vydal príslušný Stavebný úrad s tým, že malo k dispozícii súhlasné stanoviská všetkých dotknutých orgánov. Pár dní pred nadobudnutím platnosti firma Bezručova Invest zaslala námietky proti stavbe.
„Myslíme si, že tieto námietky sú účelové a majú jediný cieľ: predĺžiť stavebné konanie, pretože v danej veci musí rozhodnúť odvolací orgán. Takéto konanie považujeme za necitlivé vo vzťahu k pacientom, ktorí sú na bezbariérový prístup odkázaní,“ dopĺňa pre Plusku profesor Hlavatý. Na porušovanie Európskej charty práv pacienta upozorňujú aj samotní pacienti. Tí navyše konanie firmy považujú za necitlivé a v rozpore s dobrými mravmi.
Navyše, aj schody, ktoré vedú do polikliniky sú aj pre mobilného človeka príliš strmé, pacient s barlami po nich bez pomoci zdravotníkov neprejde, nehovoriac o pacientovi s chodítkom, či na vozíku. O ich nebezpečnosti pre rodičmi s malým dieťaťom na rukách škody pomyslieť.
Vznikla preto petičná akcia
Prof. MUDr. Tibor Hlavatý, PhD., Mgr. Veronika Ivančíková a MUDr. Anna Gojdičová preto zostavili petíciu (https://www.peticie.com/peticia_za_vydanie_povolenia_s_vybudovanim_bezbarieroveho_pristupu_do_polikliniky_bezruova), ktorá žiada nie len vybudovanie rampy, ale aj za urýchlené rozhodnutie odvolacieho orgánu.
Neberte nám prístup k zdravotníckym službám
„Je neprijateľné, aby sme v 21. storočí bojovali za vybudovanie bezbariérového prístupu do zdravotníckeho zariadenia,“ hovorí Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov v SR. Právo na prístup k zdravotníckym službám na základe svojho zdravotného stavu, či postihnutia, obsahujú aj Európska charta práv pacientov a Charta práv pacientov v SR
Členka petičného výboru Veronika Ivančíková (Slovak Crohn Club) hovorí o mimoriadne necitlivom prístupe, ak súkromná spoločnosť namieta vybudovanie bezbariérového prístupu do zdravotníckeho zariadenia.
Národná kultúrna pamiatka
Objekty na Bezručovej 3 a 5 predalo ministerstvo zdravotníctva v r. 2008 súkromnému investorovi. Tomu cez Pamiatkový úrad neprešiel úmysel urobiť z nich hotel. Bezručovu 3 si neskôr prenajal ateliér architektov, ktorý navrhoval jej zbúranie, čo neprešlo tiež.
Bezručova 3 a 5 sú od r. 1989 Národnou kultúrnou pamiatkou s najvyšším stupňom ochrany, čo je podľa Denníka N kľúčovým problémom. Statici z STU a členovia pamiatkovej komisie Krajského pamiatkového úradu upozorňujú, že dodnes nikomu nenapadlo objekty spod ochrany vyňať.
