Meno policajného generála vo výslužbe Ivana Ševčíka si z minulosti pamätáme skôr z jeho pôsobenia v orgánoch činných v trestnom konaní. Bol pri vyšetrovaní najväčších zločincov novodobej kriminalistiky na Slovensku. Do politiky sa dostal až neskôr. My sa však nebudeme rozprávať prioritne o politike. Pre portál Som z dediny prezradil aj to, ako trávi voľný čas.
SzD: Dobrý deň pán poslanec, na úvod obligátna otázka: Ako sa dnes máte?
I.Š.: Ako sa hovorí, primerane veku a okolnostiam. Mam sa celkom dobre. Dá sa.
SzD: Ako sa policajt z Hornej Nitry dostane do poslaneckej lavice najvyššieho zákonodarného zboru?
I.Š.: Užíval som si kľudný život dôchodcu a zrazu mi vola Rudo Huliak. Dohodli sme si stretnutie. Na tomto stretnutí ma doslova a do písmena draftoval do Národnej koalície. Týždeň som si dal na rozmýšľanie a napokon som súhlasil. Rudo videl pár mojich mediálnych vystúpení a asi som ho oslovil svojimi postojmi a názormi. Mňa zasa oslovil program Národnej koalície a to hlavne národny program a záchrana vody, pôdy a lesa pre budúce generácie. A keďže žijem sám, tak som to prijal aj akési spestrenie života.
SzD: Vy ste pred veľa rokmi vyšetrovali množstvo prípadov, v ktorých figuroval Mikuláš Černák. Dnes je „na stole“ možnosť jeho prepustenia z výkonu trestu. Je možné „napraviť“ takéhoto človeka? Ste stotožnený s tým, že by bol M. Č. prepustený?
I.Š.: Áno, ako vyšetrovateľ som riadil špecializovaný tím na dokumentovanie trestnej činnosti M.Č. Vzniesol som mu obvinenie za 5 trestných činov – vražda, kde bolo 6 obetí, jeden skutok bola dvojnásobná vražda.
SzD: To asi nebolo úplne jednoduché…
I.Š.: Neberte to ako samochválu, ale vyšetrovanie prebehlo úplne zákonne, pomerne rýchlo, bez procesných chýb, skutky boli veľmi kvalitné zdokumentované, bez akejkoľvek možnosti ich spochybniť a vyšetrovanie bolo ukončené tak, že tam neboli návrhy na doplnenie vyšetrovania. Tak isto hlavne pojednávanie na okresnom súde prebehlo bez akýchkoľvek problémov. To je len na margo tých zverstiev, ktoré sa tu konali vo vyšetrovaní v nedávnej minulosti. Takže túto kauzu poznám veľmi dôverne.
Môj osobný názor je, že človek, ktorý spáchal toľko vrážd a takým spôsobom by nemal mať ani pomyslenie na nejaké podmienečné prepustenie. Žiaľ, zákon to pripúšťa. Ja by som doprial tomu, kto o tom bude rozhodovať, aby sa zúčastnil rekonštrukcii jednotlivých skutkov, kde sme boli doslova a do písmena vtiahnutí do deja. A tam by videl tu ľahkosť a brutalitu s akou tie vraždy vykonal.
SzD: Súčasní odborníci však hovoria o reálnej možnosti nápravy osobnosti…
I.Š.: Empatia páchateľa bola nie nulová, ale mínusová. Veľmi dôležité bude vyšetrenie psychológom a psychiatrom, kde sa zhodnotí stav, alebo možnosť recidívy a resocializácie. V mojom spise to hra proti odsúdenému. Resocializácia nula percent, recidíva 100 percent.
No a keď zoberieme do úvahy, že tam bola ešte dohoda o vine a treste v cca 16 skutkoch, kde mal rôzne formy účastníctva, tak si sami odpovedzte, či je dobrý nápad takéhoto človeka pustiť medzi ľudí. Môžeme polemizovať o páchateľovi, ktorý má na krku jednu vraždu, možno z afektu, pomsty, zištnosti, ale zaoberať sa s viacnásobným vrahom, ktorý vraždil aj preto aby si upevnil postavenie, tak to je už za čiarou. Vzhľadom na tie skutky, ako ich vykonal, veľmi pochybujem o jeho náprave. Žiaľ, aj tu nám do väzenstva zasiahli rôzne slniečkarske postoje a názory, ktoré už presadzujú.
SzD: Ste straníckym supútnikom Rudolfa Huliaka, Národnú koalíciu ste „postavili na nohy“ spoločnými silami a tak ste ju „doviedli“ aj do Národnej rady. To sú hodiny debát s bežnými ľuďmi a kilometre ciest za nimi. Cítite sa lepšie v „obci na konci sveta“, alebo v parlamentnej sále?
I.Š.: Lepšie sa človek cíti medzi ľuďmi. Odtiaľ som prišiel. Nie som politik, som len zvolený zástupca tých ľudí. V pléne je to hrozné. Tam cítite stelesnené zlo. Ani sa nemusíte pozrieť kto prišiel do pléna, to zlo prichádzajúce s nimi cítite.
SzD: Práca v parlamente, to znamená aj pobyt v Bratislave. Cítite sa lepšie na pokojnom vidieku, alebo v rušnom meste?
I.Š.: Určite sa cítim lepšie v tej malej obci kde bývam. Tam doma ešte nezomrela elementárna slušnosť. Doma sa na ulici ľudia zdravia, deti Vás pozdravia, ľudia si navzájom pomáhajú, keď mám problém viem komu mám zavolať. A niekedy ani nemusím. Kde sused počuje, že neviem naštartovať pílu, tak mi zavolá, aby som sa netrápil, že ju ide pozrieť. Máme k sebe blízko. Priznám sa, že už nemám rád mesto a neviem si predstaviť, že by som znovu býval v činžiaku.
SzD: Čo robí Ivan Ševčík, keď momentálne nepôsobí pre blaho národa?
I.Š.: Fyzicky pracujem. Mam veľký dvor, veľký trávnik, ovocné stromy, záhradu, kde pestujem zeleninu. A kto býva v dome vie, že okolo domu je stále čo robiť. Mám troch vnukov, chodí ku mne mama, ma 83 rokov, pomôže v dome a v zahrade. Keď mám čas, je dobré počasie a je príležitosť, tak sa zúčastním motorkárskych akcií, sem tam niečo zorganizujem aj ja.
SzD: Ako vašu politickú kariéru vníma vaša rodina?
I.Š.: Tak tu musím odpovedať na rovinu a úprimne. Som vdovec, takže tu nemám žiadnu podporu a ani brzdu.
Synovia s rodinami ma podporujú a aj mi pomáhajú. Napríklad , keď som v Národnej rade, tak sa mi postarajú o moje dve „fifiny“ – yorkshirky.
SzD: Máte čas na svoje záľuby?
I.Š.: Keď som tu v NR SR, tak tu na záľuby čas nie je. Aj keď si človek povie, že zabehne niekam napr. na návštevu, aby som načerpal info, málokedy sa to da. Niet času. Ale snažím sa o psychohygienu , ktorá je tu v tomto negatívnom prostredí veľmi dôležitá. Väčšinou skončím tu vo fitku, to jediné čomu sa tu môžem venovať. A keď som doma, tak musím zamakať, aby dvor a záhrada nejako vyzerali.
SzD: Keby ste zrazu dostali týždeň voľna. Ako by ste ho strávili?
I.Š.: Doma. Zatvorím bránu a nikoho nechcem vidieť. Ale teraz vážne. Mam veľa restov voči priateľom a rodine. Sadnem do auta a navštívim ich.
SzD: Sociálne siete vám pomáhajú v kontakte s voličmi. Na druhej strane prinášajú aj situácie, kedy človek nemá čas, možno ani chuť debatovať s niekým, kto vás videl na „piatich“ fotkách, ako debatujete s ľuďmi na dedinskej zabíjačke či podobných ľudových akciách, takže očakáva, že aj s ním si tak podiskutujete… Viete si poradiť aj s takými voličmi, alebo si v duchu povzdychnete a podebatujete?
I.Š.: Bol som odporca sociálnych sietí, dlho som sa tomu bránil až napokon som musel. Fičím na tom fasaboku a na telegrame. Na fb mam súkromnú stránku a aj poslaneckú. Tú mi pomáha riešiť aj asistent. Viac dávam na telegram, kde nie je cenzúra. Za niektoré názory by ma Facebook vypol. Veľa ľudí nielen mne, píše maily a na druhý deň mi vynadajú, že ma volili, že neodpovedám, že toto si o mne nemysleli, že ma už nebudú voliť. Ľudkovia, na všetko sa nedá odpovedať a ani reagovať. Pochopte to prosím.
SzD: To je online priestor. Čo tie osobné stretnutia…?
I.Š. Keď niekoho stretnem v meste, v obchode, neobídem človeka, prehodím s nim par slov. Už sa mi stalo, že drobny nákup – tri veci som kupoval dve hodiny. Rád sa ale zúčastním aj akcií, hlavne na dedinách. Tie majú svoje čaro. Lenže niekedy sa nedá byť všade.
Zdroj: Archív I. Š.
SzD: Ďakujem za autorizovaný rozhovor.
