Dnes sa dostalo do médií kritické stanovisko známeho slovenského speváka R.Pappa k situácii v bratislavskom mestskom divadle POH. Mejnstrímoví novinári, ako inak, počastovali kritika slniečkárskej kultúry v tomto divadle prívlastkom „kontroverzný“. Nech si to užijú, R.Papp to určite prežije. Zníži sa mu počet vystúpení, ale prežije.
Popravde, kontroverzný však nie je R.Papp ale samotná inštitúcia, ktorú R.Papp kritizuje. Kedysi to bolo Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava, dnes to však už s Hviezdoslavom nemá nič spoločné. A divadlo to teda už dávno nie je ani náhodou. Podľa Pappa je to sídlo americkej liberálnej agendy. Podľa mňa je to PROGRESÍVNO-LIBERÁLNE AGITAČNÉ STREDISKO. Oficiálne mestské, v skutočnosti je však privatizované skupinkou progresívno-liberálnych extrémistov. Príznačné pre jej dnešnú podobu je to, že takmer pod všetkým je podpísaná pani Schulczová. Schulczová je nielen riaditeľkou „divadla“, ale je aj autorkou divadelnej hry „Bratislavské porno“. Okrem toho je tiež režisérkou tejto hry a ktovie čím ešte. Bez urážky a so zveličením povedané, Schulczová je v tom „bratislavskom porne“ akoby hlavná „pornohviezda“. Hviezdi ako máloktorá iná.
Schulczová a spol uzurpovali pre seba celé mestské divadlo. Celý jeho repertoár. A ešte majú tú drzosť robiť zo seba vrchnosťou prenasledovaných skromných umelcov, čo nechcú nič iné, iba uniknúť z vládnucej hejslováckej totality. Schulczová sa štylizuje ako obeť nacionalizmu a stalinizmu. Je to akože chudinka, ktorú treba chrániť a ľutovať. Akoby ju všade po Slovensku, všade po Bratislave potláčali bohato sponzorované sociálnodemokraticky orientované a nacionalistické divadlá. Akoby sa na občanov Bratislavy zovšadiaľ škerili exponenti ľudáckej a stalinistickej kultúry. – Samozrejme, opak je pravda. V rámci SR či v rámci Bratislavy nie je žiadna ľavicová či národná inštitúcia, žiadne ľavicové, žiadne národniarske, žiadne konzervatívno-kresťanské divadlo. Všade sú len divadelné a iné kultúrne inštitúcie, kde neobmedzene kraľujú progresívni a liberálni umelci a pseudoumelci.
Ako bonus prikladám ešte jednu perličku z inej umeleckej oblasti. Tentokrát z výtvarného umenia. Aj tu sa slniečkári cítia v početnej prevahe, cítia sa ako výnimoční, ako jediní nositelia dobrého vkusu a krásna. Arogancia progresívno-liberálnej kultúry a jej činiteľov je taká mocná, že svoj vkus a svoju estetiku nielenže nanucujú ako jedinú možnú, ale dokonca už začínajú aj verejne útočiť na ľudí, ktorí majú iný vkus a dovoľujú si svoj kritický názor na diela slniečkárskych výtvarníkov verejne prezentovať.
-Príklad ? Poslanec NRSR Michelko si dovolil vyjadriť svoj názor na niektoré výtvarné diela slniečkárov. Diela či diela v úvodzovkách, ktoré sú podľa neho z hľadiska formy úbohé a z hľadiska obsahu deštruktívne, útočné, provokujúce názory a vkus minimálne polovice občanov SR. Michelko nazval tieto „diela“ špinavými handrami, – lebo tak na neho pôsobia. Nuž a viete, čo urobili veľactení slniečkárski umelci ? Drsnosť Michelkovho vyjadrenia ich urazila ? Samozrejme, že áno a netreba im to zazlievať. Každý umelec považuje svoje dielo div že nie za svoje dieťa a usiluje sa ho takto,-akoby išlo o vlastné potomstvo, na verejnosti aj brániť. Ak by sa urazení umelci obmedzili na nejakú tú invektívu nasmerovanú na Michelka, bolo by to očakávané a boli by to svojim spôsobom v poriadku.
-Čo ale nie je v poriadku je verejne prednesená požiadavka, aby sa Michelko urazeným umelcom ospravedlnil. Aby sa kajal. Aby sa priznal. že sa mýlil. Lebo ak nie, prijmú slniečkárski umelci konzekvencie. Umelci naznačili, že to takto nenechajú. A že to poženú možno až na súd, event.dokonca až na súd pre ľudské práva…
Čo si to ten Michelko vlastne myslí ? Ako je možné, že neakceptuje, dokonca hrubo kritizuje progresívno-liberálnu estetiku ? Nota bene jedinú estetiku, ktorá sa tu -v rámci EU a západnej civilizácie môže prezentovať ? Čo si to ten Michelko dovoľuje ? To kde sme – v Putinovom Rusku ? To teda nie. Buď si Michelko prispôsobí svoj vkus podľa noriem EU a Západu, alebo upadne do pekla večného občianskeho zavrhnutia. A basta.
