U „obyčejných“ kňazov sme si zvykli, že ich vo voľnom čase vidíme napríklad v posilňovni, pri čítaní detektívky, lúštení krížovky, alebo brázdiť bicyklom poľné cesty a cestičky v okolí. Viete, že aj naši otcovia biskupi majú svoje koníčky? S niektorými slovenskými biskupmi o nich hovoril portál Slovoplus.
Biskup Peter Beňo pozýva na Skalku a medzi ľudí
Pomocný biskup Nitrianskej diecézy pôsobil od roku 2016 ako rektor Diecéznej svätyne svätých Andreja-Svorada a Beňadika.
„Títo svätci ma osobne oslovujú vyváženosťou života medzi prácou a modlitbou, schopnosťou mlčať, vážiť slová a hľadaním Božieho pokoja. Na tomto mieste som dostal najväčšiu milosť v plnosti kňazskej hodnosti pri biskupskej vysviacke, ale bol som tam Pánom obdarovávaný aj mnohými inými spôsobmi. Naučil som sa tam venovať čas ľuďom bez náhlenia, byť im k dispozícii najmä pri vysluhovaní sviatosti zmierenia. Bol som svedkom mnohých hlbokých svätých spovedí, keď ľudia odchádzali s hlbokým pokojom v srdci,“ vyznáva sa otec biskup.
Na najstaršom slovenskom pútnickom mieste žili prví slovenskí svätí a podľa pomocného biskupa by sme sa tam mali ísť, lebo aj po stáročiach tam cítiť modlitbu a duchovno, ktoré tam sv. Andrej-Svorad a Benedikt zanechali.
Biskup Milan Lach sa venuje skautingu a užíva si pohľad na hviezdy
Pomocný biskup Bratislavskej eparchie sa hlási k skautom.
„Je to najlepšia formačná metóda pre deti a mládež, akú poznám. Formuje ducha, dušu i telo. Dnes je veľmi aktuálna, v súčasnosti viac než kedykoľvek predtým. Federácia skautov Európy, ktorej som členom, ponúka úplnú a podrobnú metodológiu mimoškolskej formácie detí a mládeže v mužskej a ženskej kategórii zvlášť, od 8 do 21 rokov – podľa učenia Katolíckej cirkvi,“ poznamenáva otec biskup, pre ktorého sú najobľúbenejším miestom slovenské hory. Zvlášť Spišská Magura a Belianske Tatry.
„Nočné pozorovanie hviezd patrí k jedným z najuchvacujúcejších zážitkov v prírode,“ dopĺňa biskup Lach.
Vladyka Jonáš Maxim potrebuje prírodu
„Keďže pochádzam z dedinky Oľšavica, ktorá je obklopená krásnou prírodou, tak už od detstva som chodil rád do hôr. Mám rád naše Tatry, výstupy na hory, odkiaľ je pekný výhľad na Bohom stvorenú prírodu,“ hovorí vladyka, ktorý sa snaží aspoň raz do týždňa „vybehnúť“ niekam do prírody.
„S bratmi sme každý rok niekam chodili na štyri dni. Neďaleko Ľvova sú vyššie vrchy, na tie sme vybehli tiež,“ doplnil otec biskup, o ktorom vás možno prekvapí informácia, že v mladosti hral na helgónku a neskôr sa dokonca učil hre na fujare, ktorú od kláštorných spolubratov dostal na 40-te narodeniny.
Biskupa Františeka Trstenského Sväté písmo nikdy neomrzí
„Čítam ho každý deň. Okrem odborných článkov a prípravy homílie čítam na pokračovanie jednu až tri kapitoly od prvej Knihy Genezis až po Jánovu apokalypsu. Keď ho dočítam, začnem znova od začiatku,“ prezrádza pán biskup, ktorý sa netají tým, že stále má čo objavovať.
„Platí zásada, že jeden úryvok vysvetlí iný úryvok, ale je potrebné trpezlivé čítanie,“ dodáva otec biskup Trstenský, o ktorom možno neviete, že vďaka biblickým štúdiám v Jeruzaleme ovláda biblické jazyky hebrejčinu, aramejčinu a gréčtinu. „Je to dar, lebo vnímam pôvodnú atmosféru svätopiscov, ktorú preklad nedokáže vždy vystihnúť.“
