Vzťah Adely Ostrolúckej a Ľudovíta Štúra je jedným z tých viac „medializovaných“ vzťahov z našej histórie. Možno ste nevedeli, že korešpondencia medzi nimi vzhľadom na spoločenské pomery neexistovala. Listy, ktoré Štúr písal, boli adresované Adelinej matke, ju vždy nechal len krátko pozdraviť. Osamote sa nikdy nestretli – pri ich kontaktoch bol vždy niekto, kto im robil garde. Bol medzi nimi vekový rozdiel 9 rokov a z toho sa dá „vydedukovať“, že keď sa zoznámili, Adela bola ešte dieťa. Aj to môžu byť dôvody, prečo sa historici nad jednou z najznámejších „lovestory“ v slovenských dejinách len zhovievavo usmievajú.
Za všetko môže Zúbek
Knihu Ľuda Zúbeka Jar Adely Ostrolúckej sme čítali asi všetci – kedysi bývala súčasťou tzv. povinného čítania. Je to román, ktorým však autor narobil riadny historický zmätok. V knihe sa totiž medzi Ostrolúckou a Štúrom rozhorí celkom zaujímavý vzťah, no historici hovoria, že mimo literatúry k seba vôbec nemali tak blízko.
„K vzájomnému vzťahu Ľudovíta a Adely neexistuje dostatok historických prameňov, zachovalo sa iba niekoľko listov, ktoré však Ľudovít nepísal priamo Adele, ale Adelinej matke Alžbete. V listoch Adelu úctivo pozdravuje. Okrem listov sa zachoval zápis od Ľudovíta v Adelinom pamätníku,“ ozrejmila pre Nový čas Nedeľa Agáta Petrakovičová zo Slovenského národného múzea.
Bol jej učiteľom
Štúr, ako jej učiteľ Slovenčiny nepochybne formoval jej názory v otázkach slovanstva.
„Posielal jej odporúčania na knihy slovanských autorov a informoval ju o národnom dianí. Okrem latinčiny, nemčiny a maďarčiny ovládala i ďalšie jazyka, a to angličtinu, francúzštinu a taliančinu,“ doplnila Petrakovičová.
„Vrodená jemnosť a elegancia každého ťahu, bledá, podlhovastá, s nádychom posvätnej melanchólie botticellovská tvár, čierne, v dumy pohrúžené oči, prezrádzajúce mimoriadny intelekt, celý neobyčajne ušľachtilý zjav devin upútaval na seba zraky každého. Jej vzdelanosť, záujmy a stále kultivovanie ducha budili všeobecný obdiv… Prejavila pred Štúrom záujem o slovenčinu, a to stačilo, aby si ho úplne získala,“ napísala v liste Adelinmu synovcovi slovenská literárna historička a prvá slovesnká doktorka na parížskej Sorbonne, Helena Turcerová-Devečková.
Za všetkým bol Adelin brat Samuel
Adelin brat bol evanjelický kaplán v Zemianskom podhradí. Okrem kaplánčenia viedol slovenské národné noviny.
„Ľudovít Samka v Podhradí často navštevoval. Po prvýkrát sa s Adelou mali stretnúť práve tam, v roku 1846, u Adelinho strýka Gustáva Ostrolúckeho, ktorému patrilo panstvo. Podľa rozprávania bola Adela s Ľudovítom na plese v Grasalkovičovom paláci v Bratislave,“ pripúšťa Petrakovičová predsa len aj čosi romantické.
Sklamaný spisovateľ
„Podobizeň Adely poznáme z obrazu Jánosa Vidékyho, ide o známy portrét stojacej dievčiny v šedých šatách s čiernou čipkou. Portrét bol však namaľovaný až v roku 1876, teda 23 rokov po jej smrti, preto je možné pripustiť, že je romantickou predstavou rodičov, ktorí si svoju dcéru takýmto spôsobom zvečnili,“ hovorí Petrakovičová. Keď však kresbu videl Zúbek, bol vraj veľmi sklamaný – dáma na obraze sa mu nepáčila. Vo svojich zbierkach má SNM aj kresbu od posledného majiteľa Ostrej lúky. Jej autorom by mal byť Adelin brat Gejza, ktorý maľbu študoval. Jej portrét namaľoval tiež po jej smrti a Petrakovičová dodáva, že Adelin portrét, ktorý by bol namaľovaný počas jej života, sa nezachoval.
Tak ako, ľúbil ju, či nie?
„… plná lásky k nám nás opustila, a srdce moje už i tak na všetky strany rozkrvácané odchodom svojím mocne ranila. Bol to zvláštny tvor, viac duch ako telo, vzdelanosti a šlechetnosti neobyčajnej, a lásky k nám, jako i z jej písomných pamätníkov vidno, najvrelejšej. Taký tvor sa riedko rodí, a ešte redšie vychová, určený viac Bohu jako svetu,“ vyplakal sa krátko po Adelinej smrti Ľudovít v liste svojmu spolupútnikovi Hurbanovi. V neskôr zloženej básne Adelu prirovnal k peknému kvetu, či Antigone.
Takže – aký bol ich vzťah?
„Historici spochybňujú aj to, že Ľudovít Štúr bol na Ostrej Lúke, tak nie sa čomu čudovať. V obci sa nachádza pamätná tabuľa venovaná Adelke, kde je napísaný text – Vznešená a mimoriadne vzdelaná žena Adela Ostrolúcka, ktorú spájala hlboká vzájomná náklonnosť a úcta s hlavným predstaviteľom slovenského národného hnutia Ľudovítom Štúrom – Tento text vystihuje názory obyvateľov obce. Už sa nedozvieme, či ich vzťah bol ľúbostný, ale nejaký bol. A to je podstatné,” povedal Novému času starosta Ostrej lúky Juraj Jelok.
Tak ešte pár nespochybniteľných faktov…
Adela Ostrolúcka bola dcérou kráľovského sudcu Mikuláša Ostrolúckeho a Alžbety, rodenej Gostoniovej. Narodila sa 31. marca 1824 a pokrstili ju ako Adelaidu Osztroluczky, doma ju ale volali Etelka. Sídlo ich rodu bola od roku 1826 Ostrá Lúka pri Zvolene. Vynikala jazykovým, výtvarným aj hudobným talentom, jej domácim učiteľom bol autor maďarskej hymny, operný skladateľ František Erkl. Zaujímala sa o politiku, často navštevovala parlament. Zomrela 18. marca 1853 vo veku 28 rokov na týfus, od detstva mala byť chorľavá a veľmi bledá.
