Dojímavých príbehov je zrejme plný internet. Lenže tento má trošku hlbší význam, ako len dojať. Tento príbeh je nie len o emóciách, ale je aj o tom, ako inšpirovať a pritom dôstojne vychovávať deti.
Okolo starého pána, sediaceho na lavičke, prefrčí mladý muž. Keď si uvedomí, okolo koho prešiel, vráti sa a prisadne si s otázkou, či si na neho starý pán spomína. Nie. Mladý muž mu pripomenie, že bol jeho učiteľom.
„Čo robíš v živote?,“ pýta sa učiteľ.
„Stal som sa učiteľom, pretože ste ma inšpirovali, aby som bol ako vy.“
„Kedy a prečo si sa tak rozhodol?,“ zaujíma sa učiteľ.
„Jedného dňa prišiel môj spolužiak s peknými novými hodinkami a ja som sa rozhodol, že ich chcem. Okradol som ho, vybral som mu ich z vrecka. Krátko nato si môj priateľ všimol, že mu chýbajú hodinky a okamžite si vám posťažoval. Oslovili ste triedu s tým, že tomuto študentovi boli počas vyučovania odcudzené hodinky a požiadali ste toho, kto ich ukradol, aby ich vrátil. Nechcel som tak urobiť. Požiadali ste nás, aby sme sa postavili do kruhu a všetci poctivo zavreli oči. Potom ste nám začali jednému po druhom prehľadávať vrecká. Hodinky ste našli v mojom vrecku, no v prehľadávaní ste pokračovali. Keď ste skončili, povedali ste nám, aby sme otvorili očí, že máme hodinky,“ rozhovoril sa mladý muž.
„Nikdy ste ma neprezradili, no v ten deň ste zachránili moju dôstojnosť, no zároveň ste ma ohromne zahanbili. Bol to tiež deň, kedy som sa rozhodol nestať sa zlým človekom a vy ste ma nikdy ani len nevzali nabok od ostatných kvôli morálnej lekcii. Napriek tomu bola vaša správa nadovšetko jasná – pochopil som, ako sa správa skutočný pedagóg,“ vyznal sa študent, ktorý sa vzápätí opýtal profesora, či si na túto situáciu spomína.
Vďaka vám som pochopil, čo musí robiť skutočný pedagóg.
„Áno, pamätám si situáciu s ukradnutými hodinkami, ktoré som hľadal všetkým vo vrecku. Nepamätal som si ťa, lebo aj ja som pri pohľade zavrel oči,‘ odpovedal starý pán.
