Veronika Remišová o všetkých, ktorí postúpili, hovorí ako o extréme a slušný demokratický tábor bol nimi prečíslený. Predsedníčka Za ľudí je presvedčená, že kvôli tomu sa bude polarizácia slovenskej spoločnosti naďalej prehlbovať. Potešila ju však jedna zvolená europoslankyňa z tých, ktorých nazvala slušným a demokratickým táborom. Remišová si myslí, že ten by sa mal poučiť aj z týchto volieb a nestráca nádej, velí „plnou parou vpred“. Koalícia Matovičovo hnutie/Za ľudí zo svojho výsledku do brán EP ani len nedovídí.
Všetci sú zlí extrémisti
„Aj na výsledku eurovolieb je, žiaľ, vidieť pokračujúcu polarizáciu spoločnosti smerom k extrémom. Vo voľbách dominoval na jednej strane Smer alebo neofašistická Republika a na druhej strane PS, čo je zas opačný extrém, najmä v otázkach zakazovania zemného plynu, či zákazu áut na benzín/naftu, nepodporovanie jadrovej energetiky alebo v otázkach migrácie,“ píše na sociálnej sieti na stránke Za ľudí Remišová.
Prečíslili slušný tábor, lebo nás ignorujete
„Už teraz je jasné, že Progresívne Slovensko vďaka silnej podpore médii síce môže percentuálne prečísliť Smer, ale Slovensku to v ničom nepomôže. Ukázalo sa to v parlamentných, ale aj teraz v európskych voľbách – súčet proruských, protieurópskych hlasov prečíslil demokratický a slušný tábor. Slovensku nepomôže, keď bude PS porážať Smer vo voľbách, ale vládu bude nakoniec zostavovať Smer. Mediálna ignorácia iných strán na slušnej strane politického spektra bude prispievať len k tomu, že PS nebude mať s kým vládnuť a Slovensko bude ničiť Smer a čoraz väčšia polarizácia spoločnosti,“ vyčíta médiám Remišová.
Remišovej dobrá a zlá správa
„Dobrou správou pre Európu je, že podľa predbežných výsledkov získala stredo-konzervatívna Európska ľudová strana (EPP) najsilnejšie postavenie a mandát. Je to strana, ktorá presadzuje rozumné a vyvážené riešenia, na rozdiel od radikálnych rozbíjačov EÚ alebo od premotivovaných eurohujerov,“ píše predsedkyňa Za ľudí a má aj zlú správu.
„Zlou správou je, že Slovensko v tejto strane bude mať len jedinú zástupkyňu – Miriam Lexmann – gratulujem jej k zvoleniu. V praxi to znamená, že Slovensko bude mať oveľa menší dosah a vplyv na prijímanie rozhodnutí v Európskom parlamente. Zástupcovia strany Smer budú abolútne bezvýznamní, keďže nie sú členom žiadnej európskej frakcie – európski socialisti im totiž pozastavili členstvo, kvôli tomu, čo vyvádzajú na domácej scéne. Budú síce ústami Ľuboša Blahu kričať, ale ich dosah na rozhodovanie v europarlamente bude nulový. Našťastie,“ podotýka Remišová
Poučenie z krízového vývoja?
„Je škoda, že nedošlo k väčšiemu spojeniu, alebo širšej koalícii menších strán pred voľbami, pretože takto mnohé strany mandát nezískali, hoci spoločne mali pomerne veľa hlasov. Verím, že sa poučia do nasledujúcich volieb, do ktorých nás čaká ešte veľa práce. Držme si palce,“ nezúfa si jednoduchá Remišová.
Ani na dohľad
Z výsledkov, ktoré vyhlásila volebná komisia vyplýva, že do EP sa nedostali SaS (4,92 percenta), Demokrati (4,68 percenta) ani Maďarská aliancia (3,88 percenta). Na mandát v europarlamente nedosiahli ani koalícia Slovensko, Za ľudí (1,98 percenta) a SNS (1,90 percenta). Voliči si mohli vyberať z 23 politických subjektov, zvyšné strany získali pod jedno percento hlasov.
Odkaz kolegu z redakcie p. Remišovej zrejme „zdvihne mandle“
Mlčať je zlato, ale mlčať sa nedá. Sú situácie, kedy automaticky naskakuje múdrosť primára Štrosmajera a človek má zrazu pocit, že je uprostred kŕdľa vznášajúcich sa holubičiek. (Pre mladšiu generáciu – Miloš Kopecký hovorí Ive Janžurovej v Nemocnici na okraji mesta – „Keby hlúposť nadnášala, tak vy sa tu budete vznášať ako holubička“.) Alebo je to aj o tom, že „ja som demokrat“ a ak nesúhlasíš, „ty si extrémista“. Teda, o základnom princípe demokracie našich najnedemokratov.
Tak nám teda „vo voľbách extrémisti prečíslili demokratický tábor“. Skonštatovala pani „demokratka“ Remišová. Teda tá, čo sa za demokratku sama považuje a vyhlasuje s asi tak so svojimi štyrmi spolustraníkmi. Alebo šiestimi, nech nežerieme. Lebo máme aj samozvaných Demokratov s veľkým D, ale s o to menším… no, volebným výsledkom, dajme tomu. Pani pseudodemokratka sa považuje za celý demokratický tábor. Všetci ostatní sú extrémisti. Mimochodom, aj v pionierskom tábore nás bývalo v stane viac, ako u nej v strane. Plus v stranách ako Demokrati či to Matovičovo oné, ja to proste vysloviť odmietam.
Budem drzo a extrémne podpoprovať naďalej slobodnú voľbu a rúbať do „demokratov“, ktorí ju kritizujú
Slovensko považujem za krásnu krajinu a štát plný dobrých a múdrych ľudí. Dokonca, aj ozajstných, nefalšovaných, presvedčivých a vzorových inšpirujúcich demokratov, takých tých bežných, normálnych, nesfanatizovaných, samostatne mysliacich a demokraticky voliacich v demokratických voľbách. Teda všetkých tých, ktorí sú podľa pani Remišovej zjavne a bez debaty extrémisti. A drzo nedemokraticky extrémisticky bez vopred udeleného súhlasu prečísli Remišovej malý, ale o to „demokratickejší“ tábor. Už po koľkýkrát za sebou. Čím to asi bude? Tým extrémizmom?
Presvedčená „demokratka“
Nejak jej uniká, že skalopevným verbalizovaným presvedčením o tom, že „polarizácia slovenskej spoločnosti sa bude naďalej prehlbovať“, dáva pani Remišová najavo vlastné predsavzatie prehlbovať ju donekonečna. Pretože, kto neuznáva výsledky demokratických volieb, nevyjadruje sa ako skutočný demokrat, jednoducho ním nie je a svojimi vyjadreniami, popierajúcimi základné princípy demokracie rozoštváva, teda, fajnovo povedané „prehlbuje polarizáciu“.
Ono to máme tak s tou fajnovosťou – vravievalo sa, že „oné“, zabalené hoci aj do pozlátka, zostane „oným“, aj keď sa vystaví na polici. Preložené – nedemokrat zostane nedemokratom, aj keby pol vésmíru za extrémistov a súčasne seba samého za blahorečeného vyhlásil. Demokracia je totiž o tolerancii a rešpekte iných ľudí a iných názorov, dokonca aj iných volieb, ako sú tie moje. Kým to pani Remišová nepochopí, bude sa topiť v „prehlbujúcej sa polarizácii“.
Dokonca aj Progresívne Slovensko sú podľa Remišovej extrémisti
Vyhlásiť toto, to chce naozaj nadmernú dávku sebavedomia, to chce priam Stalinovské ego. Až má človek nutkanie naozaj sa zastať Šimečkovcov. Túto facku dostali od potenciálneho koaličného partnera, ktorý tým pádom prestal byť potenciálny, naozaj neprávom.Môžeme si myslieť, že sú to diletanti, blázni, zúfalci, že sú plní nenávisti, ale extrémisti? To naozaj nie! Ako to vravieval Matovič, majiteľ rodnej politickej liahne Veroniky Remišovej? Nejak ako že „všetci sú blázni len ja som lietadlo“? No, tak nejako, akosi. Keď sa teraz javí, že „všetci sú lietadlá“, ergo extrémisti, tak kto nám tu z toho konštatovania vychádza ako blázon?
Mediálna ignorácia iných strán na slušnej strane politického spektra podľa Remišovej
Kádrovanie nie je práve prejavom vrodenej slušnosti. Ani kádrovanie na slušné či neslušné strany. Je to proste hlúpe svinstvo. A ak sa pani Remišová sťažuje na to, čo je parafrázou jej výroku – vyššie v medzititulku, tak má mizernú pamäť. Kedy sa skončili časy, keď bola nedeľu čo nedeľu súčasťou mainstreamového „božieho slova“? To bolo už tak dávno, že sa na to nepamätá?
Pani Remišová mala vzhľadom na svoje percentuálne voličské zázemie až prehnane exponovanú mediálnu pozornosť. A iba neustálym tlačením jej prítomnosti v štúdiách televízneho mainstreamu ako stupavskej kapusty do suda sa stalo to, za čo sa môže médiám pdakovať – a to, že jej voličské percentá sú iba o jedno vyššie ako jedno.
Lenže, za to si môže ona sama ruka v ruke s mediálnym hlavným prúdom a nie tí hnusní odporní extrémisti, ktorí vyhrávajú voľby za voľbami, zjavne podľa pani Remišovej nedemokraticky a nedemokratické.
Je čas odhodiť svoj širák!
Obľúbenosť sa nedá nanútiť. Pokúšalo sa o to pár šialencov a niekoľko diktátorov, ale v demokraciách to proste nikdy neprešlo „nadlho“. Treba to uchopiť tak dramaticky, Shakespearovsky – pochopiť, že je čas na odhodenie širáku, na hodenie uteráku do ringu, alebo aspoň, preboha, už konečne na mlčanie.
A ešte z politologického slovníka:
Za extrémizmus sa považuje intolerancia, namierená proti základným demokratickým ústavným princípom, ktoré sú definované v našom právnom poriadku.
Za demokraciu sa považuje dodržiavanie a rešpektovanie základných ľudských práv a slobôd, umožňujúce dospelým občanom podieľať sa slobodne a bez politického diktátu na chode spoločnosti.
Tak teda ako je to s tými „pidi“ „demokratickými“ Remišovskými tábormi a väčšinou spoločnosti, ktorú tvoria „extrémisti“?
Zdroj: V. R. / Ivan Brožík
