A. Srholec: Za 10 rokov v Jáchymove som nikdy nepožiadal o prepustenie

Don  Antonio; salezinánsky kňaz Anton Srholec by sa dnes dožil 95-tych narodenín. Jeho meno je synonymom pokory a lásky k blížnemu a milosrdenstva aj voči tým najbiednejším. Narodil sa 12. júna 1929 v Skalici  a jeho pozemská púť sa ukončila 7. januára 2016 vo veku 86 rokov, po 68 rokoch rehoľného a 45 rokoch kňazského života.  Trnavský samosprávny kraj udeľuje Cenu slobody Antona Srholca osobnostiam bojujúcim za hodnoty slobody a demokracie.

Narodený v Skalici

Pochádzal z chudobnej, maloroľníckej rodine. Možno práve to mohlo za to, že ako jediné dieťa zo siedmich sa rozhodol študovať na saleziánskom gymnáziu v Šaštíne. Tu ho zastihla v apríli 1950 akcia K namierená proti rehoľníkom. Spolu s ostatnými nútene putovali do sústreďovacieho kláštora v Podolínci a neskôr na Priehradu mládeže. Táto snaha o „prevýchovu“ stroskotala, študentov nakoniec prepustili a Anton tak mohol zmaturovať.

Roky vo väzení

Vďaka saleziánskym kontaktom sa 23 kňazov a študentov rok po akcii K pokúsili o útek cez Moravu. Rozvodnený tok ich donútil vrátiť sa a takmer celá skupina skončila vo vyšetrovacej väzbe. Po tajnom procese, ktorý sa konal vo februári 1952 v Bratislave mu bolo vymeraných dvanásť rokov „na tvrdo“ Väznený bol krátky čas v Ilave, Olomouci, na Pankráci, až „zakotvil“ v zlopovestnom Jáchymove.

Neskorší predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Anton Srholec strávil v uránových baniach v Jáchymove ako väzeň desať rokov a za celý čas ani raz nepožiadal o podmienečné prepustenie.

„Lebo som vedel, že chcú zlomiť človeka, aby vstúpil do ich služieb. Odkrútil som si desať rokov za ťažkých podmienok aj ako mladý, aj ako veriaci, aj ako slovenský človek,” povedal v minulosti A. Srholec. Práve v Jáchymove bolo vážne podlomené jeho zdravie, no v tvrdej práci poľaviť nemohol. „Vyslobodila“ ho v r. 1960 až amnestia, ktorá sa týkala aj politických väzňov.

Návrat k rodičom

Po prepustení sa mu dlho nepodarilo nájsť zamestnanie, pracoval len ako nekvalifikovaný robotník. Neskôr, počas práce pri vysokej peci vo Vítkoviciach si spravil štátnice z angličtiny a nemčiny, vďaka čomu mohol pracovať vo Výskumnom ústave hydinárskeho priemyslu.

Vysvätený

V roku 1969 získal povolenie na trojmesačný pobyt v Taliansku. Tu v septembri 1969 začal štúdium na Univerzite v Turíne. Anton mal byť vysvätený za kňaza v r. 1970 v Turíne, keďže však od štátu nedostal dostatočne dlhé povolenie pobytu, odišiel do Ríma, kde ho 17. mája vysvätil samotný pápež Pavol VI. Napriek všetkému sa Anton rozhodol vrátiť domov. Bol síce kňazom, ale nemohol pôsobiť v duchovnej službe. Zamestnal sa ako kostolník v Blumentálskom kostole v Bratislave a tamojší dekan mu neskôr vybavil od štátnej správy povolenie vypomáhať i v kňazských činnostiach, uvádza portál Na Záhorí.

V Bratislave bola jeho duchovná práca „nežiadúca“. Bol preradený do Perneka, Veľkého Zálužia a do Záhorskej Vsi, až mu v r. 1985 odobrali i štátny súhlas a mohol pracovať opäť len ako robotník a skladník. V Doprastave pôsobil až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1989.

Charita

Ponovembrovú zmenu a nástup demokratického zriadenia vnímal veľmi pozitívne. Ako človek, ktorého komunistický režim nezlomil, vedel, čo znamená sloboda. Venoval sa charitatívnym aktivitám a bol činný v spoločenských a sociálnych organizáciách, uzatvára portál Na Záhorí.

Pietne spomienky

Pietna spomienka v stredu, 12. júna 2024 o 15.00 hod sa pri pomníku v Devíne uskutoční aj napriek mimoriadnej povodňovej situácii. Kvôli protipovodňovým zábranám bude k pamútníku Brána slobody jediný prístup zo Slovanského nábrežia. To je pešou zónou a je tam zákaz vjazdu pre autá, takže autá bude nutné na rohu Slovanského nábrežia a Kozičovej ulice.
Druhá možnosť pre starších je využiť autobus KPVS, ktorý bude mať povolenie na vjazd bližšie k pamätníku. Autobus odchádza o 14.00 z Autobusovej stanice Mlynské Nivy z nástupišťa č. 11 (v podzemí).
Podujatie sa v každom prípade bude konať 12. 6. o 15.00 v Devíne

Ďalšou spomienkou si Dona Antonia pripomenú aj jeho rodáci