No jasné, je to jasné ako facka. Mladým treba radiť a učiť ich ako žiť, ako prebudovať svoj zaostalý konzervatívny štát, plný hlúpych seniorov čo nezmyselne lipnú na prekonaných tradíciách minulosti a niektorí dokonca ešte stále spomínajú v dobrom na Gustáva Husáka, na čosi obývateľnejšie, komfortnejšie a znesiteľnejšie. Lebo pod vedením Smeru, Hlasu a SNS sa z neho stáva anachronická pro-ruská diktatúra, ktorú nemajú riadiť neoliberálne médiá a mimovládky, dotované štedrým zahraničím až po uši.
Takže Zuzana Čaputová sa po odchode z paláca a po pár mesiacoch zaslúženého odpočinku s Jurajom logicky vidí v akademickej sfére, zrejme najprv ako docentka a postupne za krátky čas aj ako uctievaná profesorka liberalizmu a promótorka hodnôt takzvanej otvorenej občianskej spoločnosti, ako keby tá „iná, prekonaná spiatočnícka spoločnosť“ bola zatvorená, neobčianska a beznádejne plná zadubených chumajov, ktorí urgentne potrebujú modernú osvetu pre život v novom svetovom poriadku. Najlepšie z nejakej paneurópkej vysokej školy, prepchatej politológmi a učencami v oblasti sociálnych a politických štúdií. Tam nenájdete študentov zvárania, montáže mostných konštrukcií, opráv vodovodných potrubí a klampiarskych zručností. To nie, tie moderné vysoké školy potrebujú ľudí s modernou humanitnou kvalifikáciou, akú má profesorka Radičová. K nej asi nastúpi na fakultu aj Zuzana Čaputová, bolo by to nakoniec logické. K paušálnemu doživotnému platu prezidentky pribudne aj plat akademický a slušné honoráre za akékoľvek prednášky o tom, ako sa má efektívne riadiť liberálno-demokratický štát. A možno založí aj vlastnú vysokú školu, prečo nie? Určite má pred sebou veľkú budúcnosť, podobne ako má za sebou aj veľkú a skvelú minulosť.
Koncom roku 1998 ma prodekanka z Trnavy, moja dobrá známa a vynikajúca televízna kolegyňa Hanka Pravdová, volala prednášať na ich vysokej škole masmediálnych štúdií západnú žurnalistiku. Že sa jej u nás nik nevenuje lebo všetci novinári sú ešte ruštinári z prednovembrovej éry Komsomoľskej Pravdy a Rudého Práva, a že ja viem o západnej žurnalistike asi na Slovensku najviac a aj sám píšem články a komentáre a vydávam časopis v anglickom jazyku. Odmietol som, nelákalo ma to. Niežeby som to nezvládol, kvákať študentom o západnej žurnalistike by bolo fajn, lenže čo tam má čo robiť kritický, národne orientovaný slovenský novinár, ktorý sa háda na dennom poriadku s veľkými svetovými médiami keď píšu o Slovensku totálne nezmysly a citujú ako svoj primárny zdroj informácií zo Slovenska názory a argumenty Martina Šimečku.
No uznajte, mňa by z takej vysokej školy raz dva vyhodili. Veď viete ako dopadol na vysokej škole docent Chmelár, a kde sa ja prosím vás môžem rovnať tomu veľkému mužovi a učencovi, ktorého hlavný argument v debate je, že ťa nemilosrdne zablokuje ak s ním polemizuješ a drobne v niečom nesúhlasíš, a tým pádom viac neexistuješ. Nie, priatelia, ja som bohužiaľ veľmi staré hrdzavé železo (ročník 53) a preto som neslávne skončil na šrotovisku. O moje prednášky žurnalisitiky nemá nik záujem. Veď by ma za moje názory na nejakej súčasnej slniečkárskej vysokej škole v mihu rituálne upálili ako Jana Husa. Nie, budúcnosť má Zuzana Čaputová. Ja mám len veľmi pochybnú minulosť a preto som po zásluhe skončil na krajnom severozápade v malej dedinke ako odstrašujúci príklad národovca, hodný nenasledovania
