Mandát prezidentky Čaputovej je naplnený a môžeme ho teda hodnotiť.
Jej mandát bol poznačený váhavosťou, neschopnosťou prijať dôležité, aj keď nepopulárne opatrenia. Práve jej vyhýbanie sa zodpovednosti, komentovanie situácie a nie jej riešenie, neschopnosť byť rázna, keď je to treba, nakoniec vyústili do toho, že jej najznámejší výrok, ktorý definuje jej vládnutie je, že veci vníma citlivo. Z tohto výroku sa stala karikatúra, ktorá definovala jej vládnutie.
Ale poďme aspoň enumeratívne k výpočtu jej zlyhaní. To prvé bolo hneď na začiatku jej mandátu, keď za veľvyslanca v SAE – Spojené arabské emiráty vymenovala Michala Kováča ml. – človeka, ktorý sa okrem toho, že bol synom exprezidenta Michala Kováča bol známy aj tým, že bol aktérom kauzy Technopol I, keď spolu s Kočnerom figurovali v podvode, ktorého výška bola 40 mil. vtedajších korún. Jeho vymenovaniu sa úspešne vyhýbali všetci prezidenti vrátane Kisku, ale Zuzana Čaputova, napriek všetkému takúto pochybnú osobu vymenovala, a tá dodnes zastupuje Slovensko. To je však len jedna z vecí. Najzásadnejšie zlyhanie jej kariéry je v tom, že nedokázala zabrániť vyčíňaniu Matoviča a spol. Keď ignoroval všetky argumenty vedcov a verejnosti, keď chcel premeniť slovenský národ na pokusné králiky svojich chorých nápadov, keď hrubou silou presadzoval svoje atómofky, vtedy mu prezidentka Čaputová nevedela čeliť. Vtedy ani zďaleka nevyužila všetky kompetencie, ktorými disponovala a nedokázala čeliť jeho chorým rozhodnutiam.
Veľmi stranne a neprofesionálne sa postavila aj k tragédii na Zámockej, kedy sa nijako nezastala konzervatívne zmýšľajúcich občanov a nechala, aby progresivistické média šikanovali a prisudzovali vinu za túto tragédiu konzervatívne orientovaným ľuďom.
Každopádne najjasnejšie politické zlyhanie nastalo vtedy, keď nechávala dlhé mesiace vládnuť hlboko nelegitímnu vládu v demisii. Namiesto toho, aby okamžite konala a využila všetky svoje kompetencie a vplyv na čo najskoršie vyvolanie predčasných volieb, sa len bezmocne prizerala, ako Hegerova vláda v demisii ide od škandálu ku škandálu. Neurobila obvyklé kroky, aby zistila, či je vôbec možnosť zostavenie prechodnej vlády, ktorá by disponovala akou takou dôverou, nehľadala prieniky a miesto toho oktrojovala progresivistickú vládu Ľudovíta Ódora, ktorá nedisponovala žiadnou parlamentnou podporou.
No a nakoniec nezastavila vyčíňanie Hamranovcov, ktorí hrubo lámali justičný systém, a dokonca presadili inšpekciou policajného zboru stíhaného funkcionára Ďurku na tretí najvýznamnejší post na inšpekcii. Keď s tým mal minister vnútra Ivan Šimko problém, namiesto toho, aby ho podržala, nechala ho padnúť a Hamranovci mali na svoju pochybnú činnosť ničím nerušený priestor.
Treba veriť a dúfať, že s nástupom nového prezidenta sa niečo také skončí. Prezident Pellegrini nebude aktivistický, už viackrát definoval svoju pozíciu tak, že zodpovednosť za vládu v zemi má legitímne zvolená vláda a preto jej nemieni hádzať polená pod nohy. Dá sa očakávať, že bude menovať vysokých štátnych úradníkov, či členov vlády, tak ako ich navrhne vláda, nebude často a z čisto ideologických dôvodov vetovať zákony a nebude poslušným vykonávateľom opozície a zákony, ktoré opozícii nevyhovujú, nebude automaticky ako na páse posielať na Ústavný súd. Toto sú reálne očakávania od jeho mandátu a verím, že budú v značnej miere naplnené.
