22. júna si pripomenieme aj so Slavicou medzinárodný pamätný Deň genocídy Slovanov. Bol vyhlásený na Všeslovanskom zjazde 8. júna 2018 a schválený na zjazde v Moskve. OZ Slavica si túto slovanský holokaust pripomenie v túto sobotu.
Prijatie Manifestu v minulosti
Dňa 8. júna 2018 sa v Prahe zišiel Medzinárodný slovanský snem na pripomenutie 170. výročia prvého Všeslovanského zjazdu v Prahe v roku 1848 a na rokovanie o súčasných úlohách Slovanstva. Na tomto Medzinárodnom slovanskom sneme bol jednomyseľne prijatý Manifest slovanským národom: „Za slovanskú jednotu, priateľstvo a mier s inými národmi!“ Manifest sa okrem iného zameriava na prehĺbenie všestrannej spolupráce medzi slovanskými národmi a štátmi, na zachovanie svojbytnosti slovanskej civilizácie, jej historického a kultúrneho dedičstva, na pôsobenie na upevnenie mieru a bezpečnosti v Európe Ázii i na celom svete a na rozvoj priateľských vzťahov medzi slovanskými národmi. Úlohou Slovanov je nedopustiť prejavy nepriateľstva vyvolávané cudzími záujmami, pripomína OZ Slavica na svojej stránke.
Uznesenie zo súčasnosti
Na návrh generálneho tajomníka Všeslovanského výboru a predsedu občianskeho združenia Slavica Mgr. Miloša Zverinu Medzinárodný slovanský snem prijal uznesenie, ktorým vyhlasuje 22. jún Pamätným dňom genocídy slovanských národov.
„…genocída je nepremlčateľný medzinárodný zločin a zároveň je aj tým najťažším zločinom proti ľudskosti. Je nepochopiteľné, že do dnešného dňa nemajú Slovania viac ako 350 miliónové celosvetové spoločenstvo svoj pamätný deň genocidy. Genocída bola v minulosti už uznaná Arménom, Židom, Kambodžanom, Rwanďanom, no Slovanom zatiaľ priznaná nebola. Pritom len v 20. storočí boli vyvraždené desiatky miliónov Slovanov počas dvoch svetových vojen a besnenia protislovanských síl v samotných slovanských krajinách. Najviac ich bolo systematicky vyvraždených počas Druhej svetovej vojny resp. Veľkej vlasteneckej vojny pri realizácii nacistického Hlavného plánu pre Východ (Generalplan Ost),“ povedal vtedy Mgr. Miloš Zverina.
Definícia genocídy
Genocída je právnym a vedeckým označením zámerného konania určitého štátu zničiť úplne alebo čiastočne niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu. Podľa Dohovoru o prevencii a trestaní zločinu genocídy, schváleného Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v jeho rezolúcii 96 (I) z 11. decembra 1946, je genocída zločinom podľa medzinárodného práva spáchaným v úmysle zničiť úplne alebo čiastočne niektorú národnú, etnskú skupinu ako takú. Tento dohovor ratifikovalo 153 krajín, ktoré zahrnuli zločin genocídy do svojich právnych systémov.
Genocída páchaná na Židoch
V súvislosti s Druhou svetovou vojnou sa často skloňuje genocída nemeckých nacistov páchaná na Židoch a Rómoch (cigánoch). Najväčšou hromadnou vraždou v histórii bol masaker v Babím Jare v blízkosti Kyjeva, kde nemecké jednotky Einsatzgruppen koncom septembra 1941 postrieľali vyše 33 tisíc Židov. Podobných zločinných akcií nemeckí fašisti vykonali stovky. Len na území terajšej Ukrajiny bolo počas Druhej svetovej vojny zavraždených okolo 1,5 milióna Židov. V rámci genocídy namierenej na židovské etnikum bolo počas Druhej svetovej vojny vyvraždených okolo 6 miliónov Židov.
Genocída páchaná na Rómoch
Na území Protektorátu Čechy a Morava sa uskutočnila genocída Rómov v protektorátnych cigánskych táboroch v Letoch pri Písku a Hodoníne pri Kunštáte. V čase ich existencie od leta 1942 do leta 1943 tu bolo uväznených zhruba 2 700 mužov, žien a detí, z ktorých takmer 540 kvôli katastrofálnym životným podmienkam zomrelo. Ďalších 4 500 protektorátnych „cigánov a cigánskych miešancov“ bolo od marca 1943 v hromadných transportoch odvezených do „cigánskeho vyhladzovacieho tábora“ Auschwitz-Birkenau, kde väčšina z nich zahynula. Tieto obete patria k viac ako 5 000 Rómov a ďalších osôb označených za „cigánov“ z územia dnešnej Českej republiky, ktorí boli zavraždení v rámci nacistického prenasledovania „cigánov“. Po oslobodení Československa Červenou armádou sa v máji 1945 z koncentračných táborov a iných internačných či pracovných zariadení vrátilo iba asi 600 mužov, žien a detí z pôvodnej českej a moravskej populácie Rómov. Takmer celá rómska populácia bola vyvraždená v Chorvátsku, Estónsku, Litve, Luxembursku a Holandsku. V nacistickom Nemecku zomrelo 258 000 Rómov, v Rumunsku 36 000 av ustašovskom Chorvátsku 27 000. Počet obetí z radov Rómov vo svete sa odhaduje na 1 500 000.
Genocída na slovanských národoch
Neustále sa hovorí o židovskom holokauste, ale že Nemecko v slovanských krajinách a najmä v Rusku a Bielorusku vykonávalo holokaust oveľa väčší, holokaust slovanskej rasy, o tom sa mlčí. A to je chyba. Je nepochopiteľné, že do dnešného dňa nemajú Slovania, teda viac ako 350-miliónové celosvetové spoločenstvo, žiadnym štátom uznaný svoj Pamätný deň genocídy. Akoby neexistovala. Nikde ani zmienka. Ale pozrime sa, o čom svedčia fakty. Po predpokladanom víťaznom skončení vojny plánoval Berlín veľkolepý plán „GENERALPLAN OST“ na etnické vyčistenie európskej časti Ruska od slovanskej rasy a vysídlenia slovanských národov z Európy za Ural, kde mali Slovania ako otroci až do vymretia pracovať v baniach, z ktorých by Ríša zdrojovo zaisťovala budov projektu „Germania“. Európska časť Ruska mala byť úplne zbavená pôvodného obyvateľstva, Rusi mali skončiť v plynových komorách rovnako, ako Židia a pozemky mali byť rozdané za odmenu nemeckým vojakom a dosídlencom z Ríše. Projekt Generalplan Ost mal byť „majstrovským“ dielom realizačného tímu Reinharda Heydricha. Išlo o získanie životného priestoru (Lebensraumu) na úkor Slovanov. Počas nemeckého ťaženia boli jednotlivé prvky Generalplan Ost realizované na úrovni vyčisťovania územia od ruského obyvateľstva, na čo dohliadal osobne práve Heydrich. Etnické vyhladzovanie vykonávali jednotky SS, ktoré išli tesne za Wehrmachtom v druhom slede a frontovou líniou. Celé dediny boli vypaľované a porovnávané so zemou, pretože Wehrmacht nechcel mať za svojim chrbtom centra odporu.
Naplnenie tohto zrodného plánu bolo v súlade s cieľom tisícročnej nemeckej zahraničnej politiky „Náporu na východ“ (Drang nach Osten) a malo za následok genocídu a etnické čistky Slovanov. Odhaduje sa, že v období Druhej svetovej vojny bolo vyvraždených asi 30 miliónov Slovanov a zhruba o rovnaký počet sa znížilo obyvateľstvo v slovanských krajinách následkom tejto strašnej vojny. Na konečnú realizáciu Generalplanu Ost nedošlo vďaka zastaveniu Wehrmachtu pred Moskvou a vďaka obrovským obetiam sovietskych obrancov Stalingradu. Víťazstvo Červenej armády pri Stalingrade znamenalo nielen rozhodujúci obrat v celej Druhej svetovej vojne, ale predovšetkým ukončilo plán na vyhladenie slovanskej rasy z povrchu Zeme. Bez víťazstva Sovietov pri Stalingrade by dnes nebola ani Česká republika, ani Slovensko, ani Poľsko, a hlavne neboli by naše slovanské národy. Genocída spáchaná na slovanských národoch má 60 miliónov obetí. Počet obetí genocídy na Slovanoch mnohonásobne prevyšuje počet obetí Židov, Rómov a ďalších etník, ale napriek tomu sa neupomína, historici a politici mlčia.
