Vypršala mi platnosť občianskeho preukazu. Tortúra, spojená s jeho výmenou, ma od vybavenia nového odrádzala, ale bez platného OP …? Veď so mnou nebude debatovať ani telefónny operátor, o banke ani nehovorím. A tak čím skôr, tým lepšie. Súhlasila aj moja osobná asistentka, ktorá mi nahrádza oči a nohy, nuž a občas ruky, keďže nie som chobotnica a v tých, čo mám od prírody, zväčša držím barly, prípadne chodítko.
A tak mi poradila, navštíviť rezervačný systém Ministerstva vnútra, čím sa vyhnem tomu, že na chodbe polície strávim pol dňa. Rezervácia termínu prebehla hladko a bez problémov, tak som sa v Deň D vybrala na políciu. Bez asistentky, lebo je to v jej pracovnom čase, no a zamestnávateľ také tolerovať nebude nikomu.
Naša polícia ma príjemne prekvapila. A to hneď niekoľkokrát. Najskôr dvere, ktoré sa mi samy otvorili. Potom dáma za okienkom – tá mi bez problémov vybehla naťukať PIN do systému. Ľudí milión, samej by mi to trvalo, ako… nuž dlho. Na rad som však prišla skutočne rýchlo a za rezerváciu som neplatila ani cent.
Pani „za prepážkou“ bola veľmi ústretová, aj sme sa zasmiali, aj spravila niekoľko záberov tak, aby ak raz niekto nájde môj stratený OP (nestalo sa mi to za cca 35 rokov, čo tento doklad vlastním), nevidel na prvý pohľad, že ten môj pohľad je nejaký „čudný“. Behom pár minút som bola vonku.
Musím konštatovať, že hoci o policajtoch a polícii toho dobrého v poslednom čase veľa nepočujeme, ja mám na nich veľké šťastie.
Je pravdou, že oni sú tam pre nás, ale nie sú našim hromozvodom.
Ak teda nechceme, aby sa k nám policajti správali, ako „fízli“, správajme sa aj my ako normálni ľudia.
