Na Svätého Jána, otvára sa letu brána, či vo Svätojánsku noc zbierané liečivé byliny majú oveľa silnejší účinok, ako tie, čo ste nazbierali inokedy. „zodpovedný“ je za to podľa našich predkov letný slnovrat, ktorý naši predkovia vnímali ako veľmi podstatný deň. Je totiž najdlhší v roku a to v čase, keď sa ľudia báli zlých mocností, ktoré „šarapatili“ po nociach, znamenalo veľa.
Svätý Ján Krstiteľ
V kresťanskom kalendári nájdeme mená niekoľkých Jánov. 24. jún je zasvätený Jánovi Krstiteľovi, patrónovi pastierov, kožušníkov či remenárov. Ján je meno, ktoré je aj v našich zemepisných šírkach obľúbené. Podľa štatistík ministerstva vnútra je meno Ján v prvej päťke najpoužívanejších mien na Slovensku. Asi vás neprekvapí, že viac je už len Petrov a o čosi menej je Jozefov. Ale späť k Jankom, Janom, Janíčkom, či Jančom.
Pálenie vatier
Jánske vatry sa zakladali na vrchoch, aby ich bolo doďaleka vidno. Mládež okolo nich tancovala, spievala, v niektorých regiónoch sa aj preskakovali. Oheň mal pre našich predkov nie len očistnú, ale aj magickú funkciu.
Horiace kolesá umiestnili na vysoké stĺpy, čo predstavovalo slnko na nebi. Taktiež ich spúšťali do dolín, čo predstavovalo západ slnka. Túto tradíciu dodržiavali aj predkresťanskí Slovania, neskôr tak, ako mnohé iné, aj táto tradícia prešla do kresťanských zvykov.
Naši predkovia si oheň ako živel veľmi považovali. Museli ho založiť vlastnoručne a musel vydržať horieť čo najdlhšie. V mnohých regiónoch sa aj dnes nedávajú napríklad omrvinky „do hnedého kontajnera“, ale do ohňa – je to akási obeta v úcte voči kedysi vzácnemu ohňu.
Ako to bolo s tými bylinkami
Láskavec zbierali pre šťastie, čistec na krásu, materinu dúšku na zdravie, ľubovník na lásku, harmanček, púpavu, listy jahody, prvosienku a papradie dokonca pre nájdenie skrytého pokladu. Na Jána sa ani nesadilo, ani nepralo. Ak ste chytili svätojánsku mušku, nosili ste ju so sebou pre šťastie.
Láska nesmela chýbať
Aj hlavy našich predkov „zamotávali“ ľúbostné vzťahy. Ak chcela dievčinaa vedieť, kto sa stane jej mužom, položila si pod vankúš rastlinu zvanú osúdenica alebo mužské nohavice, aby sa jej snívalo o milom.
Dievčence tiež vili vence z lúčnych kvetov a potom ich hádzali na stromy. Ak sa veniec na vetve uchytil, dievčina sa mala do roka vydať.
Proti strigám odvar z čistca
Nebola by to svätojánska noc, keby sa počas nej neschádzali strigy. Tie kravám mlieko odoberali. Gatdiná musela dávať pozor, ani nik ani kvapku z domu nevyniesol, inak by kravy prestali dojiť. Bosorkám ľudia pripisovali aj nechutenstvo, bolesť hlavy a urieknutie.
Na ochranu pred nimi slúžil odvar z čistca. Odvar sa pil a pretierali sa ním oči. Na ochranu pred bosorkami sa tiež robili krížiky cesnakom na dvere hospodárskych budov. Gazda zvykol pokropiť maštale a príbytky svätenou vodou alebo pod prah zakopával strúčiky cesnaku.
Vraciame sa k tradíciám
Svätojánska noc má svoju tradíciu aj v dnešnej modernej dobe. Stále viac ľudí sa stretáva pri jánskych ohňoch, oslavuje letný slnovrat a nové ročné obdobie. V našom ponímaní je naozaj pekné, že sa táto tradícia zachovala, pretože je jednou z dôležitých tradícií našich predkov po dlhé roky.
A práve preto vám túto tradíciu pripomíname dnes – v najbližšiu noc sa budú „svätojánske ohne“ páliť na mnohých miestach Slovenska. Popozerajte sa, či aj u vás niečo podobné niekto nechystá. Je to zážitok, ktorý sa oplatí absolvovať.
