Dane platia kresťania rovnako, ako aj tí, čo sa označujú za ateistov, či liberáli. Tým však prekáža prípadný kresťanský program vo verejnoprávnej TV a vytláčaný je z obrazoviek aj počas veľkých cirkevných sviatkov. Nik z nás, kresťanov neočakáva, že sa v patričných časoch bude denne vysielať Anjel Pána, či o 15-tej korunka Božieho milosrdenstva, tie si kresťania nájdu v na to určených médiách. Nad tým, či je financovanie kultúry štátom v záujme kresťanov, uvažuje portál Christianitas.
Štát pritom mnohokrát financuje často vulgárnu tvorbu, lebo veď potrebujeme pluralitu a neutralitu. Ak by sa o financovanie kresťanskej kultúry, ktorá by bola len sčasti tak agresívna, ako to vidíme u jej oponentov, zabudlo by sa aj na neutralitu a pluralitu. Christianitas uvádza aj príklady – satirická relácia o LGBT+ ľuďoch, či divadelné predstavenie.
„Spomeňme si len na medializované divadelné predstavenie, pri ktorom bol umiestnený za sochu Panny Márie hákový kríž alebo niekdajšie extempore s latrínami ako spovednicami na RTVS. Je predstaviteľné, aby kresťania podobným spôsobom zobrazovali svojich náboženských a ideových protivníkov za štátne peniaze,“ pýta sa Cristianitas s tým, že sankcie by prišli aj v prípade, že by na to nebol zo štátnej kasy vyčlenený ani cent. Ako príkad môže slúžiť stiahnutie obžaloby na Michala Havrana, ktorý v článku o Mariánovi Kuffovi jasne naznačil nastavenie, hoci sa nejednalo o verejnoprávne médiá. Predstava, že sa v napríklad kresťanskom rádiu niekto vyjadrí hanlivo o rabínovi, imámovi, či duchovnom inej cirkvi určite nie je pekná. Portál Christianitas teda hovorí o potrebe zamyslieť sa, či kresťania vôbec chcú prispievať na takúto kultúru, ktorá otázky viery zneužíva dokonca aj v politickom zápase. Asi extrém, ale táto situácia je podľa portálu morálne neúnosná.
Veď by to zničilo kultúru! Naozaj?
„V prvom rade si treba uvedomiť, že kresťanská komunita je schopná si svoje kultúrne aktivity a tvorbu financovať sama. Jednak preto lebo je dostatočne veľká a zároveň preto, že je ešte stále dostatočne obetavá. Práve to sa nedá povedať o komunite liberálnej, ktorá z dôvodu nadmerného egoizmu svojich členov potrebuje parazitovať na kresťanskej väčšine. Bez kresťanských peňazí by to skrátka nezvládli. A pri svojom často hedonistickom a nákladnom spôsobe života už vôbec nie,“ konštatuje Christianitas. Kresťanstvo vedie k súdržnosti spoločenstva, teda aj rodiny, preto by to za určitých okolností mohlo fungovať – kresťania živia svoje rodiny a vychovávajú deti, nemajú preto čas riešiť osobné životy a liečiť komplexy každej jednej individualite. Svoje problémy tohto typu riešili v súkromí.
Dnes sa umelci postavili na stranu „protikresťanskej hystérie“ a utiekajú sa v tom k štátu, prípadne EÚ, ktoré nemajú problém ju financovať. To ju zase posmeľuje. Pritom aj kresťanská kultúra po celé veky vytvorila diela, akým sa ľuďom, ktorí berú veľké dotácie, ani len nesníva. Financovali ju rôzni mecéni a dobrovoľné zbierky. Navyše – kvalitný a nadaný umelec určite od hladu nezomrie – ponuku na prácu určite dostane a „naučí sa“, že svojim zákazníkom nadávať a robiť si z nich posmech nie je dobrý nápad.
Pred rokom 1989 by ste takto nevyskakovali!
Mnohí voči kresťanom používajú argument, že veď pred rokom 1989 sa ich kultúra musela doslova stiahnuť a šírila sa k nám hlavne zo zahraničia, či literatúra cez samizdaty (tie doma cez prieklepové papiere na tenučký papier prepisovali veriaci, ktorí mali písací stroj). Kresťanská kultúra dotovaná štátom takmer neexistovala, existovali jedni noviny, ktoré samozrejme kontrolovala strana, ale inak žila kresťanská kultúra takmer výlučne z darov veriacich.
Bude kresťan naďalej zlý gazda?
Kresťania by nemali byť dojná krava, do ktorej si po vydojení mlieka ešte „treba“ kopnúť. Liberálna kultúra sa presadzuje za každú cenu a je len na kresťanoch, či sa tomu chcú len prizerať
„Potom bude možno zaujímavé pozorovať ako sa liberálni milovníci slobody zrazu začnú dovolávať štátneho a úradného zásahu na nastolenie „poriadku“ voči kresťanom, ktorí sa zdráhajú platiť a požadujú zrušenie štátnych dotácií na kultúru. A to všetko v mene slobody, samozrejme,“ uzatvára Christianitas.
