Dáta ukazujú, že za poslednú dekádu pribudlo o približne jednu štvrtinu krátkozrakých detí. Lekári sa zároveň zhodujú na tom, že počet pacientov s touto diagnózou porastie aj v budúcnosti. Kto je vinníkom? Deti samotné. Pretože najviac času trávia za displejmi počítačov, mobilov či tabletov.
Na blízkosť vidia krátkozraké deti dobre. Slová na tabuli alebo tváre na diaľku však už rozoznávajú s ťažkosťami. Myopia – krátkozrakosť trápi deti už aj v krajinách strednej Európy. Dáta Ústavu zdravotníckych informácii a štatistík ukazujú, že napríklad v Českej republike za posledných desať rokov počet tých, ktorí sa s touto diagnózou osobne postretajú narástol približne o štvrtinu.
„Skutočne pozorujeme, že krátkozrakosť rastie, a to hlavne u detí, ani nie tak predškolského, ale skôr školského veku, to znamená okolo ôsmeho roku veku a u starších detí. A potom prichádza ďalšia vlna okolo puberty s vekom 12-17 rokov,“ uvádza pre portál seznamzpravy.cz Milan Odehnal, primár Očnej kliniky detí a dospelých 2. Lekárskej fakulty Karlovej Univerzity a Fakultnej nemocnice Motol.
Naši západní susedia nie sú žiadnou výnimkou
Pri pohľade do ďalších krajín sa Česká republika nijako nevymyká európskemu priemeru. „Naša krajina nie je výnimkou, pretože nájdeme i regióny ako Ázia, kde sa početnosť krátkozrakosti v detskej populácii pohybuje až okolo 60 %. U nás by som to odhadol na 15 až 20 %, čiže sme na tom ešte dobre,“ komentuje doktor Odehnal.
Očná lekárka Andrea Janeková, ktorá vedeie centrum kataraktovej a refrakčnej chirurgie Očného centra Praha hovorí, že sa vyšší počet prípadov odráža aj v praxi bežných očných ordinácií. „Čo sa týka nárastu záujmu o vyšetrenie, ten pozorujeme najmä v posledných piatych rokoch, keď rodičia viac pozorujú problémy s videním svojich detí alebo sú deti viac referované do očných ambulancií od pediatrov,“ uvádza Andrea Janeková
Detstvo v zajatí displejov
Nárast krátkozrakosti u detí možno pritom pozorovať na celom svete. Lekári sa zhodujú, že na vine je väčšie množstvo času stráveného za displejmi telefónov a obrazovkami tak prepotrebných počítačov.
„Príčinu vidím v niekoľkých faktoroch a zhodujú sa na tom aj všetky zahraničné štúdie a lekári, ktorí sa tým zaoberajú. V prvom rade deti veľmi často a intenzívne pracujú na počítačoch a veľmi zblízka pozerajú na monitor, čo je dnes jednoducho taká prax, moderní život,“ približuje dôvody očný lekár Odehnal.
Odporúčanie rodičom
Milan Odehnal odporúča rodičom, aby deťom nenechávali prístroje na noc a cez deň aby ich starostlivo strážili, akú dobu za displejom strávia. Je to však v dnešnej uponáhľanej dobe dosť dobre možné? Ideálne je podľa Odehnala riadiť sa pravidlom, že pokým dieťa pozerá 20 minút na displej či počítač, mala by nastať rovnaká doba na odpočinok pre oči, behom ktorého oko naberie sily a malo by sa práve počas tohto času sústrediť na pohľad do diaľky.
Rovnako to vidí i očná lekárka Janeková. „Mnoho štúdií preukázalo, že dlhodobá činnosť do blízkosti, nech je to mobil, tablet, či ďalšie podobné zariadenia, dáva signály oku v školnom veku k nárastu a predlžovaniu očného bulbu, a tým k nárastu myopie,“ uvádza.
Podľa prednostu Detskej očnej kliniky FN Brno Rudolfa Autratu stojí za nárastom viacerých faktorov málo času stráveného v prirodzenom prostredí, optimálne v prírode, počas denného svetla, extrémne množstvo času stráveného prácou v blízkosti displeja či monitora, patologicky biele a modré svetlo z LED zdrojov, ktoré narušujú vnímanie farieb a pôsobia negatívne na sietnicové bunky zodpovedne za farebné videnie.
V Čechách je 200 000 krátkozrakých detí
Najviac diagnóz krátkozrakosti pribudlo za poslednú dekádu medzi násťročnými, kde sa počet detí s krátkozrakosťou zvýšil približne z 60 000 (2013) na 82 000 (2023). U najmladších detí do šesť rokov veku sa v posledných rokoch počty doknca znižujú. Podobne je tomu aj u diagnóz medzi siedmym až jedenástim rokom života. Vzhľadom na to, že dáta vychádzajú z registra platenej starostlivosti, analytik Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky Tomáš Májek k nim zároveň dodáva, že je nutné brať v úvahu ich limitovanosť. Teda skutočnosť, že nie všetci pacienti chodia s týmto problémom k lekárovi.
Dáta sú nedostatočné
Neúplnosť dát zmieňuje vo svojom komentári i Janeková. „Faktorov, prečo je situácia taká aká je, môže byť hneď niekoľko. Tými hlavnými sú nie včasné riešenie daného ochorenia, návšteva lekára až v neskoršom veku, ďalej sa stretávame s neúplnými či nepresnými diagnózami, z ktorých potom Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky vytvára štatistiky. Rovnako je tu nemalá časť detských pacientov, u ktorých dáta vôbec nie sú zverejnené,“ vysvetľuje lekárka, prečo sa podľa nej nedá na štatistiky úplne spoliehať.
„Pokiaľ by som mala sama čo najpresnejšie predpokladať počet detí s krátkozrakosťou vo veku 6-18 rokov v Českej republike, bolo by to približne 200 000 detí,“ hovorí oftalmologička Janeková. Celosvetový priemer hovorí o pätine detí trpiacich krátkozrakosťou. A to je zrak najdôležitejším vnemom ľudskej civilizácie.
Diagnóza krátkozrakosti sa objavuje až so školskou dochádzkou
Väčší počet diagnóz sa podľa Odehnala objavuje až s nástupom do školy, keď dieťa začne zle vidieť na tabuľu. „Potom si rodičia všimnú, napríklad keď idú spolu po ulici, že dieťa nerozozná číslo autobusu alebo vzdialené predmety či ľudí,“ hovorí. Rudolf Autrata uvádza, že až desatina detských pacientov dostane sa dostane k lekárovi neskôr, než by mala. Pomocou by ale mohol byť celonárodný screening u všetkých detí v predškolskom veku. Najbežnejšou korekciou krátkozrakosti u detí je nosenie okuliarov. V dospelosti možno túto chorobu riešiť aj chirurgickým zákrokom, ktorý je čím ďalej tým častejším riešením diagnózy.
Netreba zabudnúť na všemocné gény
Digitálna technológia ale nie je podľa lekárov jedinou príčinou, prečo v posledných rokoch dochádza k nárastu myopie. „Je to tieže spôsobené tým, že mnoho týchto detí pracuje za súmraku v nedobrom osvetlení. Zistilo sa totiž, že deti, ktoré trávia veľa času vonku, v rámci rôznych outdoorových aktivít, napríklad v rozvojových krajinách, kde sú stále vonku a svieti tam prirodzený zdroj svetla, teda slnko, modrá obloha, more, tak tam krátkozrakosť skrátka takto neprospieva,“ opisuje Odehnal faktory, ktoré sa do počtu prípadov premietajú.
Dôležitú úlohu súčasne zohráva aj genetika – a to približne v tretine prípadov. „Rodičia skrátka nesú nejaký gén a nemusia byť pritom sami tými, kto používa okuliare, nemusia byť sami zjavne krátkozrakí. Keď sú, tak je to skoro jasné, ale môžu mať čo i len minimálnu predispozíciu, ktorú deťom predajú a ktorá sa pohybuje okolo 30 %, v ázijských krajinách je to dokonca ešte viac,“ uvádza Odehnal.
Vyhliadky? Nevidíme ich ružovo. Dokonca veľmi bledo
Dáta Svetovej zdravotníckej organizácie uvádzajú, že v roku 2020 sa s krátkozrakosťou celosvetovo stretalo celkom 2,6 miliardy ľudí. Vedci i tak odhadujú, že v budúcnosti sa výskyt krátkozrakosti ešte zvýši.
Zahraničné štúdie dokonca predpokladajú, že v roku 2050 sa táto diagnóza bude týkať celej polovice svetovej populácie. Tento názor zdieľa i očná lekárka Janeková: „Pokiaľ sa pozrieme na vybrané krajiny juhovýchodnej Ázie, väčšina detí začína nosiť okuliare už v mladšom školnom veku. Aktuálne prebiehajú štúdie a snažíme sa používať u detí prostriedky k spomaleniu rastu oka a progresii myopie – špeciálne očné kvapky či špeciálne upravené dioptrické sklá,“ uvádza. „Je ale jasné, že pokiaľ ako rodičia nezasiahneme do životného štýlu našich detí, môžeme očakávať, že krátkozraká populácia bude výrazne rásť aj naďalej,“ uzatvára oftalmologička nepriaznivú prognózu civilizácie.
