Nič mimoriadne, všelikomu občas preskočí lebo dnešná napätá doba je mimoriadne ťažká a náročná a nervová sústava má tiež svoje limity únosnosti. Mne napríklad ešte zatiaľ nikdy nepreskočilo a svoje správanie a vyjadrovanie mám striktne pod kontrolou, hoci stretol som sa už s všeličím, čo ma riadne vytočilo. Ale vytočilo ma to v medziach únosnosti a normálnosti. Odkedy som sa stiahol na chalupu a prejdú celé dni a okrem mňa tu niet živej duše, nie je samozrejme ani len teoreticky dôvod, prečo by mi malo preskočiť. Nie som našťastie ani samonasierací typ, píše na Facebooku Michal Zoldy.
V médiách podchviľou informujú, pokiaľ samozrejme bohapusto nepolitizujú a nekopú do Fica a jeho vlády, že niekomu niekde zase exemplárne preskočilo. Pred pár dňami preskočilo nejakému pacientovi, ktorému sa zdalo, že už pridlho čaká na ošetrenie a tak celý rozzúrený vtrhol do ordinácie, zbil tam sestričku, zhodil ju na zem a predtým ešte stihol fyzicky zaútočiť na iného pacienta. Už je vo väzbe, lebo útočiť na zdravotnícky personál v službe je neprípustné. Neviem čo sa to u nás deje, ale ľuďom praskajú nervy na dennom poriadku a záchranári sa neraz stretajú nielen s verbálnou agresiou, ale aj s fyzickou. Toto za komunistov nebolo, nech mi nik netvrdí, že bolo, lebo ja viem, že nebolo. Niekto iný sa zase na inom mieste vyhrážal svojej vlastnej mame, že ju zabije a podpáli dom. Útočiť na vlastného rodiča a vyhrážať sa mu smrťou…… drogy, alkohol?
Denník Nový Čas, celoslovenský líder v oblasti najprimitívnejšej bulvárnej „žurnalistiky“, priniesol predvčerom článok pod titulkom „Preskočilo mu?! To, čo Viktor Orbán povedal o Nemecku, vám zdvihne tlak“. Nie, mne to, čo Orbán povedal o Nemecku, tlak rozhodne nezdvihlo. A na rozdiel od Nového Času si vôbec nemyslím, že by Orbánovi preskočilo. Skôr pravidelne preskakuje autorom článkov, ktorí nad ne píšu titulky ako „Fico bude peniť….“ alebo „Putin penil, toto sa mu páči nebude“. O Čaputovej nikdy v NČ nenapísali, že by „penila“, penia podľa nich len istí ľudia, ktorých ten bulvárny plátok nemá rád. A pritom Čaputová veru penievala, veď sme videli akú zlostnú tvár mala ak sa jej niečo nepozdávalo a nebolo tak, ako chcela ona.
Orbán po návšteve Nemecka celkom realisticky a v súlade s pravdou vyhlásil, že Nemecko už nevonia ako kedysi a že sa za posledných desať rokov zmenilo na nepoznanie k horšiemu. S tým sa nielen dá, s tým sa dokonca musí súhlasiť. Stovky tisíc imigrantov zmenilo Nemecko na nepoznanie a už to nie je tá uznávaná pracovitá krajina vzornej čistoty a príslovečného poriadku, akou bola keď sa tam ešte platievalo starou dobrou nemeckou markou a vládli tam vcelku rozumní ľudia ako Gert Schroeder a Helmut Kohl. Bolo pritom jedno, či tam vládli sociálni demokrati alebo kresťanskí konzervatívci, bol tam vždy poriadok a zdravý rozum. Škoda Nemecka, dodávam ja v súzvuku s Orbánom. Ale nielen Nemecka. Také Švédsko bolo napríklad kedysi známe tým, že ak ste si niekde na verejnom mieste položili tašku alebo kufor, tak ste to tam našli neporušené aj o pár dní a nik si to nevzal a neukradol. Zabudnite, ani Švédsko už nie je tým, čím bolo ani nie tak dávno. Vo Francúzsku to isté, hlavne na juhu, ale to je jedno kde, všade je to to isté, vrátane Paríža. Neporiadok, chaos, kriminalita, pouličné násilie….. strata národnej identity. No a práve toto Orbán správne postrehol na Nemecku a má pravdu. Nie, nepreskočilo mu, ako napísali v Novom Čase. Preskočilo a preskakuje im. V ten deň, v ten istý deň kedy vyšiel článok o tom, že Orbánovi „preskočilo“ ak sa pozastavil nad nemeckým chaosom a neporiadkom, priniesla TV Markíza šokujúce zábery z Frankfurtu, ako sa tam na uliciach povaľujú tisícky drogujúcich imigrantov a bezdomovcov nielen okolo hlavnej stanice, ale všelikde inde po celom meste. Zombieland, tak nejako to tuším ten Markizácky redaktor nazval. Odstrašujúci príklad.
My sa zatiaľ ešte vcelku ako tak chvalabohu držíme, spolu aj so susedným Orbánovým Maďarskom, ale to len preto, lebo sme tu nepustili ku kormidlu Čaputovej a Šimečkových progresívcov. Stačia totiž len dva tri roky, ako nám ukázalo obdobie 2020 až 2023, a krajina sa dokáže zmeniť na nepoznanie k horšiemu. Atentát na premiéra Roberta Fica bol varovným výkričníkom, na ktorý nesmieme zabudnúť ak nám tu ešte nadobro nepreskočilo.
