Obyvatelia Trnavy, ktorí v minulosti cestovali po svete videli, že veža „tvorí město“. Veď podľa siluety veže ste z diaľky vedeli, k akému mestu sa blížite. Trnavská mestská veža má práve dnes 450 rokov, no na kráse jej vek neubral ani máličko, konštatuje portál Trnavské rádio.
Trnavská mestská veža mestu svojou úlohou pozorovateľne mnohokrát pomohla zvýšiť bezpečnosť. Do blízkosti radnice ju postaviť sa radným pánom nepáčilo, a tak sa rozhodli postaviť ju na roh námestia a Hornohrubskej ulice.
Spečatená
„Dňa 28. júna 1574 v dome trnavského richtára Juraja Schlegla vyhlásil písomne pred richtárom a mestskou radou mešťan a murársky majster Jakub, že vežu, ktorú začal stavať na rohu námestia, dokončí. Na pomoc si priberá majstra Bernáta a Sebastiána Meralda, tiež murárskych majstrov so spoločným záväzkom. Ak by medzitým niektorý z nich umrel, vežu dokončia tí, čo zostanú nažive,“ uvádza Trnavské rádio.
O výške, ako aj o výplate rozhodla mestská rada a ak by sa na veži objavila chyba, majstri ju odstránia na vlastné náklady, čo potvrdil pečaťou aj majster Jakub. Jeho spoločník, majster Bernát, už jednu vežu vystaval a odporúčal ho Michal Keglevič z Hlohovca. Alebo ak chcete, Fraštáku v slovenčine písanom liste zo dňa 10. marca 1574.
Majstri z „pol Európy“
Do roku 1581 viedol práce na veži sám. Od 3. augusta 1574 do 21. mája 1575 vyplatili majstrom Jakubovi, Bernátovi a Sebastiánovi 459 zlatých, do konca roka 1579 stúpli výdavky na vežu na 1 250 zlatých, informuje Trnavské rádio.
Kamenárske práce na nárožiach sú dielom majstra Antona Batistu Gaala z Altenburgu. A strecha veže je dielom Sebastiána Pecha z Levoče. „Zároveň mesto vyplácalo robotníkom mzdy za nosenie pušného prachu do pivnice pod vežu. Roku 1585 musela sa vypísať zvláštna daň za pozlátenie gule na veži. Už roku 1590 boli na veži hodiny,“ pripomína Trnavské rádio s tým, že súčasné hodiny sú na piatom poschodí veže od roku 1729 a sú dielom švajčiarskeho hodinára Franza Langa.
Roky ju nešetrili
V rokoch 1666 a 1863 pri veľkých požiaroch Trnavy zostala bez strechy a s poškodeným murivom, ale základná stavba vydržala.
Roku 1742 mesto podľa dobových záznamov kúpilo 10-tisíc klincov a dalo ju obiť plechom.
Na vrchole bola pôvodne hviezda a mesiacom. Sochu Immakuláty, teda Panny Márie, na vrchol umiestnili niekedy okolo rokov 1739 až 1742. Roku 1786 ju strhol prudký víchor. Zaujímavosťou je, socha má tvár z oboch strán, aby sa zo žiadnej strany neobrátila Trnavčanom chrbtom.
V rokoch 1864 až 1865 vznikli plány na prestavbu veže do neogotického štýlu. Návrhy sa našťastie neuskutočnili. Trnava by tak prišla o jej krásnu renesančnú architektúru.
Väčšiu opravu veže robila v roku 1938 až 1941 v Trnave známa firma Pittel & Brausewetter. V roku 1966 natreli strechu veže na červeno, v roku 1973 zasa na zeleno, uzatvára Trnavské rádio.
