Jindřich Rajchl je český aktivista, politik, právník a bývalý fotbalista … Zároveň je predseda strany PRO 2022 v Českej republike. Jeho názor k útoku na Sevastopoľ uverejnil web parlamentnilisty.cz
Šéf strany PRO Rajchl je presvedčený, že jedine mier je cesta; všetko ostatné je utrpenie a skaza. „Vojna žiadnych víťazov nemá. Len porazených. A medzi nich patríme aj my,“ konštatuje Rajchl, ktorý na svojom facebooku zdieľal foto dievčatka Lisy Kirnos, ktoré zahynulo v dvoch rokoch na pláži v Sevastopole. Text je natoľko emotívny, že ho preberáme v plnom znení.
„Mala dva roky. Na Kryme ju zabili americké zbrane.
Tu môžete v plnej nahote vidieť výsledky rozhodnutia využiť západné zbrane na útoky na ruské územie. Stali sme sa spolupáchateľmi čistého terorizmu. To je nepopierateľný fakt.
Bohužiaľ.
Samozrejme je možné protiargumentovať tým, že pri ruských útokoch zase umierajú ukrajinské deti. Iste, je to pravda. Avšak ruská strana bude zase oponovať a poukazovať na desiatky mŕtvych ruských detí v čase civilnej vojny po majdanskom prevrate v roku 2014.
Aj to je pravda.
Pre mňa je však táto debata úplne nezmyselná – dohadovať sa, kto zabíjal skôr a kto viac, je totálne hlúpe.
Každý jeden zmarený detský život je obrovskou tragédiou.
Hádať sa o to, kto si začal, nikomu z nich život nevráti.
Ja sám mám tri dcéry – ak by sa toto stalo ktorejkoľvek z nich, tak by to pre mňa bol taký silný otras, že by som sa s ním nedokázal vyrovnať do konca svojho života.
A verím, že každý milujúci rodič to bude cítiť rovnako.“
„Práve preto navrhujem
Od prvého dňa tohto nešťastného konfliktu bezodkladné uzavretie prímeria a začatie rokovaní o podmienkach trvalého mieru.
Jedine tak sa toto nezmyselné krviprelievanie môže skončiť.
Žiadne územie nemá cenu jedného zmareného detského života.
Ak so mnou niekto chce nesúhlasiť, tak nech mi prosím oznámi, za koľko kilometrov štvorcových územného zisku pre Ukrajinu by vymenil život svojho vlastného dieťaťa.
Som na tieto odpovede zvedavý
Je pre mňa šokujúce, že o tomto masakre západné médiá zaryto mlčia.
Ukazuje sa, že sme dosiahli úplne novú úroveň cenzúry. A tou je autocenzúra.
O nepohodlných udalostiach, ktoré nepasujú do oficiálneho ‚naratívu‘ šíreného päťkoaličnou vládou, sa jednoducho nehovorí.
Okruhom sme sa vrátili do zlatej éry reálneho socializmu, keď to, čo je pravda a o čom sa smie písať, určuje strana a vláda. Kedysi som sa smial, keď do semifinále Wimbledonu postúpili Lendl a Navrátilová a súdružsky uvedomené médiá vytvárali dojem, že v semifinále sú len traja hráči. Dnes už mi do smiechu nie je.
Oficiálne stanovisko Ukrajiny k tejto udalosti prezentoval poradca Volodymyra Zelenského Mikhailo Podolyak
Podľa neho sa o teroristický útok nejednalo, pretože mŕtvi a zranení boli ‚civilnými okupantmi‘. Áno, porozumeli ste tomu správne – pán Podolyak skutočne považuje dvojročné dievča za civilného okupanta. Tento útok nás opäť o míľový krok priblížil eskalácii celého konfliktu, ktorej logickým dôsledkom je globálna jadrová konfrontácia.
Hovoríte si, že toto môže chcieť iba úplný šialenec?
Máte pravdu. Bohužiaľ, tých šialencov nájdete v súčasných vládach západného sveta na každom prste päť. Ak ma niekto (zdravím pána Foltýna) za tento príspevok chce považovať za proruského kolaboranta, tak vopred hovorím, že je mi to absolútne ukradnuté. Svedomie mám len jedno. A mlčať za situácie, keď sa naša krajina podieľa na odpornom terorizmu, ktorého výsledkom sú mŕtve deti, by zo mňa robilo spolupáchateľa. Preto mlčať nebudem. Za žiadnu cenu.
Je naozaj strašné, ako hlboko naša krajina klesla
Ako hlboko klesla celá západná civilizácia.
Ale ešte strašnejšie je úplné vymiznutie humanity, empatie a súcitu v mysliach miliónov ľudí indoktrinovaných provojnovou propagandou mainstreamových médií.
Všetkým zbabelým internetovým chvastalom, ktorí budú písať o tom, ako to tým ‚rusákom‘ patrí, odkazujem jediné
Predstavte si, že tu na tom obrázku by to bolo vaše dieťa.
A ak tieto isté táraniny napíšete aj potom, tak to vypovedá o jednej jedinej veci – že vám chýba srdce.
Jedine mier je cesta.
Všetko ostatné je utrpenie a skaza. Vojna žiadnych víťazov nemá. Len porazených. A medzi nich patríme aj my,“ zakončil Jindřich Rajchl.
