Zbystriť pozornosť by mali okrem mamičiek v očakávaní bábätka aj ľudia z ich okolia. Najnovšia štúdia totiž potvrdila, že stále platí – nedráždiť, nerozčuľovať. Hoci sa mnohí uškrnú, najnovšia štúdia hovorí, že úroveň stresu matky počas tehotenstva má priamy vplyv na IQ jej dieťaťa. Vplyv stresu podľa EpochTimes súvisí s pohlavím dieťaťa.
Zvýšená hladina kortizolu v treťom trimestri súvisí s nižšími hodnotami IQ u sedemročných chlapcov. Vyššia hladina kortizónu v moči počas tehotenstva bola spojená s vyššími hodnotami IQ u dievčat, hovorí štúdia.
Za všetko môže kortizol
Štúdia prezentovaná v máji na 26. európskom endokrinologickom kongrese v Štokholme objasnila úlohu špecifického placentárneho enzýmu pri regulácii účinkov kortizolu na plod. Tento enzým uľahčuje premenu stresového hormónu kortizolu na jeho inertnú formu, kortizón, a tým reguluje hladiny kortizolu, ktoré sa dostávajú k vyvíjajúcemu sa plodu.
Stresové hormóny matky ovplyvňujú IQ detí rôznym spôsobom
„Sme prví, ktorí skúmajú vzorky moču aj krvi a skúmajú chlapcov a dievčatá oddelene,“ uviedla v tlačovej správe endokrinologička Anja Fenger Dreyerová.
Výskumný tím z univerzitnej nemocnice v Odense v Dánsku analyzoval údaje o hladinách kortizolu a kortizónu u 943 tehotných žien počas tretieho trimestra. Analyzovali aj testy IQ ich detí vo veku 7 rokov.
Tehotné ženy, ktoré nosili plody mužského pohlavia, mali podľa výsledkov nižšie hladiny cirkulujúceho kortizolu v krvi ako ženy, ktoré nosili plody ženského pohlavia.
Chlapci, ktorí boli v maternici vystavení vyšším hladinám kortizolu, mali v siedmom roku života horšie výsledky v IQ testoch. Naopak, dievčatá dosahovali lepšie výsledky v testoch IQ, ak ich matky mali počas tehotenstva vyššie hladiny kortizónu v moči.
„Naše výsledky ukazujú, že dievčatá môžu byť viac chránené aktivitou placentárneho enzýmu, zatiaľ čo chlapci môžu byť viac zraniteľní prenatálnym pôsobením fyziologického kortizolu matky,“ uviedla Fenger Dreyerová.
Štúdia naznačuje, že aktivita enzýmu 11β-HSD2 účinnejšie chráni plody ženského pohlavia pred možnými negatívnymi účinkami nadmerného množstva stresových hormónov matky, poznamenala.
Čo ovplyvňuje kortizol
Kortizol je steroidný hormón produkovaný nadobličkami. Keď je telo vystavené stresu, uvoľňujú kortizol, ktorý pomáha regulovať reakcie organizmu.
„Stresový hormón“ uvoľňuje glukózu z pečene na udržovanie hladiny energie počas obdobia stresu. Kortizol tiež pomáha regulovať metabolizmus, krvný tlak a potláčať zápaly. Dlhodobý stres však môže telo vystaviť neustálemu pôsobeniu kortizolu, čo môže viesť k zdravotným problémom vrátane hypertenzie a problémov s pamäťou.
U vyvíjajúcich sa detí sa tiež zistilo, že pôsobenie stresových hormónov ovplyvňuje kognitívny a jazykový vývoj.
Dreyerová a jej výskumný tím už predtým skúmali účinky stresových hormónov na vyvíjajúci sa plod. Podľa výsledkov publikovaných v časopise Journal of Neuroendocrinology zistili, že deti vo veku 1 až 3 roky mali pokročilejšie rečové a jazykové schopnosti, ak ich matky mali v treťom trimestri tehotenstva vyššiu hladinu kortizolu v krvi.
„Hoci naša predchádzajúca štúdia ukázala, že prenatálny výskyt kortizolu bol pozitívne spojený s rozvojom jazyka, v tejto štúdii je prenatálny výskyt kortizolu – „priamo“ pomocou kortizolu v krvi a „nepriamo“ pomocou kortizónu v moči – negatívne spojený s výsledkami IQ,“ povedala Dreyerová.
Vysoká prenatálna záťaž kortizolom by mohla mať len dočasný vplyv na kognitívny vývoj dieťaťa.
Podľa Dreyerovej je dôležité poznamenať, že údaje o slovnej zásobe batoliat v predchádzajúcej štúdii vychádzali zo správ rodičov, zatiaľ čo skóre IQ detí v súčasnej štúdii hodnotili vyškolení odborníci pomocou štandardizovaných testov.
