Michal Zoldy sa inšpiroval statusom Romana Martišku, aby obaja prišli k jedném názoru, ktorého predmetom je Mária Kolíková (SaS), bývalá ministerka spravodlivosti, ktorá dnes najviac kričí na obranu právneho štátu na Slovensku.
Michal Zoldy
Môj vzácny priateľ a múdry novinársky kolega Roman Martiška má pravdu, ba v jeho prípade by som povedal, že má tento raz dokonca svätú pravdu, a tú má u nás málokto, pochopiteľne s výnimkou Smeru, veľkej časti koalície, predovšetkým na prvom mieste Roberta Fica, Roba Kaliňáka, Tomina Tarabu, Ruda Huliaka, Mimi Šramovej, Adriana, Palka Kapustu Na palete, Ľuba Huďa, viacerých ďalších komentátorov a občas, ak sa dobre vyspím a niektorý článok sa mi výnimočne vydarí, aj mňa…
Roman Martiška
Mária Kolíková: Pri takomto valcovaní právneho štátu raz mlieko prekypí…
Nezávislá vedecká štúdia amerických vedcov ukázala, že pri pohľade Kolíkovej mlieko skysne.
Aktuálne americkí vedci v spolupráci s ruskými skúmajú, či na skysnutie mlieka stačí aj fotografia Márie „ty si ten podvod spáchala“.
O výsledku štúdie budem včas informovať, napísal na Facebooku Martiška.
Vráťme sa k Michalovi Zoldymu
No povedzte, nemá Roman Svätú pravdu? Má, je to tak. Včerajšia Kolíková a pohľad na ňu bol skvelým receptom na urýchlenie kysnutia mlieka a možno aj vykysnutie zamieseného cesta na buchty alebo koláče. Ak si tá podivná žena z Kiskovej stajne nedá aspoň trochu pozor, stane sa z nej permanentné „Acidko“. Vlastne ona ním už dávno je.
Lenže skysnutie kvalitného slovenského mlieka, akokoľvek nepríjemné najmä v letnej horúčave, nie je zďaleka to najhoršie… Spomeňte si, tí ktorým vám ešte ako tak slúži aj krátkodobá pamäť, ako som tu nedávno napísal, že pri pohľade na poslankyňu Jaurovú z PS, ktorá už z obrazovky prakticky nemizne, sa mi vždy vynorí bájna Medúza Gorgona. A to bol panečku ťažký kaliber a pohľad na tú medúzu mal nezvratné účinky a dôsledky, aspoň tak si to ja pamätám zo starých gréckych bájí ešte ako dieťa. A čo taká markizácka redaktorka Gabriela Kajtárová….. na ňu nezabúdajme lebo Jaurovej silne konkuruje. Včera napríklad v televíznych novinách zahlásila, že prezident Pellegrini bol v Poľsku kolegom Dudom prijatý bez veľkých fanfár a ceremónií… Kriste pane, aké ceremónie a fanfáry tam mali byť iné, ako tie obvyklé? No samozrejme, ak by tam bol Korčok, to je iné, tie fanfáry by boli z Varšavy počuť až do Štúrova. To je ďalšia medúza gorgona ….. Tých Medúz Gorgon je v opozícii a v médiách viac, sami si dosaďte ich mená do tejto „krížovky“ a nezabudnite pri tom na také nehasnúce „hviezdy“ ako Vášáryová a Radičová. Ale ani taká Jančkárová s tým jej nekonečne milým detinským úsmevom neškodnej naivky nevyvoláva v človeku najlepšie pocity, musíte uznať. A čo pomstychtivá Veronika Remišová – ďalšia „kvasnica“ na rýchle kysnutie všetkého možného. Na Beatu Baloghovú zo Sme a Moniku Tódovú tiež pamätajte, spolu s jej konkubínou Záleskou.
Suma sumárum, fešáci a krásavice sú z nejakého dôvodu jednoznačne len na našej strane… to je môj záver a malý sviatočný doplnok k Romanovmu konštatovaniu zo včera.
