Pikniky, opekačky a podobné aktivity k letu rozhodne patria. Priniesť si z nich nejakú samomelózu nie je rozhodne túžbou nikoho z nás, no slnečné lúče môžu mať na rôzne jedlá aj takýto vplyv. Asi vás neprekvapí, že aj v tejto oblasti panuje množstvo mýtov, ktoré „rozlúskli“ pre portál SMEprimár odborníci.
Čiastočný mýtus: Jedlo v chladiacom boxe je v bezpečí
Podľa Jóžeffiovej potraviny musia byť skladované tak, ako je uvedené na obale a tiež je veľmi dôležité, aby chladiaci box dobre tesnil.
„Najrizikovejšie je skladovať v chladiacom boxe surové mäso. Nedovoľte, aby sa zohrialo a zabráňte, aby pretieklo do iných vecí,“ radí. Platí zásada, že ak je v chladiacom boxe teplota nižšia, ako 5°C a potraviny sú v lehote spotreby, nemusíte mať obavy. Ak ste však v boxe „objavili“ na pocit teplé jedlá, ktoré sú náchylné na pokazenie, radšej ich vyhoďte.
Mýtus č. 1: Majonéza je hlavný vinník letných otráv
Nutričná podradkyňa Judita Tkáčová tvrdí, že to tak nie je. Problém nám môže spôsobiť ktorákoľvek nesprávne skladovaná potravina. A tak podľa nej môžu byť problémom aj melóny – pri reze môže nôž preniesť baktériu spôsobujúcu salmonelu z povrchu do jeho dužiny.
„Takto prekrojený melón sa následne „praží“ pol dňa niekde na trhovisku pri vysokých teplotách, zatiaľ čo baktérie sa množia. Preto odporúčam kupovať melóny v celku a radšej podstúpiť riziko, že nebudú vyzerať podľa našich predstáv, než riskovať, že strávime polovicu letných prázdnin na záchode,“ hovorí pre SMEprimár Tkáčová.
Eva Jóžeffiová z Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) upozorňuje na jedlá z vajec, hydinového músa, či surového mlieka, rýb, ale problém nám môže spôsobiť aj kontaminovaná voda, či zle umyté ovocie a zelenina.
Mýtus č. 2: Ak jedlo neobsahuje majonézu, vydrží aj v izbovej teplote
Podľa Jóžeffiovej uvarené pokrmy ponechané v izbovej teplote, môžu sa množiť a produkovať toxíny mikroorganizmy, ktoré prežili varenie.
„Čím dlhší je interval medzi tepelným spracovaním a konzumáciou, tým je riziko väčšie. Pokrmy je nutné uchovávať buď v teplom stave (okolo 60 °C) alebo v chlade (pod 5 °C),“ hovorí odborníčka. Hotové jedlá čo najskôr schladiť a uložiť do chladničky (najneskôr dve hodiny po uvarení) sa odporúča aj v iných častiach roka.
Rozdeľte jedlo na menšie porcie do plytkých nádob, aby sa ochladilo, buďte však veľmi opatrní, aby sa doň nič nedostalo. Omáčky pri chladení často premiešajte a na chladenie využite ľadový kúpeľ. Lepšie vychladiť jedlo vám pomôže aj to, ak okolo celej nádoby môže vzduch voľne prúdiť.
Mýtus č. 3: Klimatizácia v aute nahradí chladiaci box
Tkáčová hovorí, že by to mohlo platiť, ak by ste mali v aute nastavenú chladničkovú teplotu. Klimatizácia zabezpečuje len bežnú izbovú teplotu a tá na skladovanie hotových jedál, či potravín vyžadujúcich chlad nie je vhodná.
Mýtus č. 4: Nechoď do vody, teraz si jedol
Jedenie pred plávaním nemá žiadny vplyv na plavecký výkon a má minimálne vedľajšie účinky v niekoľkých rôznych časových intervaloch po jedle, tvrdí SMEprimár. Opiera sa o slová Charlesa Smitha z fakultnej nemocnice arkansaskej univerzity. V prípade rekreačného plávania môžete ísť do vody hneď po najedení. Iná situácia je pred tréningom, vtedy treba radčej počkať, aby sa plavec vyhol kŕčom.
Mýtus č. 5: Zmrzlina pomôže schladiť
„Keď sa začnú mliečny tuk a cukor rozkladať, chladivý účinok sa zníži. Mliečny tuk a cukor produkujú v tele teplo, a keď je vonku horúco, toto dodatočné teplo nás neochladí, ale má opačný účinok,“ vysvetľuje výskumník.
Tvrdenie č. 6: Dám si pivo, to ochladí telo
Ani priveľa slnka a alkoholických nápojov nie je podľa britského Červeného kríža dobrá kombinácia.
„Alkohol spôsobuje dehydratáciu, ktorá môže byť obzvlášť silná, ak sa vaše telo už snaží chladiť. Pitie môže sťažiť aj dobrý spánok, čo je pri vyšších teplotách už i tak náročné,“ vysvetľujú zdravotníci. Možno zaspíte skôr, no spánok nebude taký kvalitný a zobudíte sa skôr, ako potrebujete.
Rovnako močopudná je aj káva, práve preto vám v dobrom podniku naservírujú ku káve aj pohár vody.
