Najzásadnejšiu tému, ktorú v prehľade uplynulého týždňa poslanec NR SR Roman Michelko (SNS) rozoberá, je návrh ústavného zákona z tiene KDH.
Vedenie KDH uprostred uhorkovej politickej sezóny znenazdajky prichádza s iniciatívou na zásadnú zmenu Ústavy a to hneď v ôsmych bodoch. Treba hneď zdôrazniť, že toto načasovanie s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo náhodné. Ak by s takouto iniciatívou prišli v čase plnej politickej prevádzky, pravdepodobne by to zaniklo. V čase politickej uhorkovej sezóny sa však táto téma bude držať na prvých stránkach novín možno aj niekoľko týždňov. Poďme si to rozmeniť na drobné. Niektoré veci, ktoré KDH chce zakotviť do Ústavy sú prijateľné, ba dokonca až rozumné, naopak niektoré sú úplne neprijateľné, nebezpečné a teda nepriechodné. Najprv teda vybavme to, čo je nepriechodné. Akákoľvek snaha KDH o návrat Špeciálnej prokuratúry, ktorá by sa „špecializovala“ na korupciu, či – čuduj sa svete, na Slovensku neexistujúci terorizmus, musí byť striktne zamietnutá. To, čo nám tu roky páchal Lipšic a jeho partia v spolupráci so Špecializovaným trestným súdom a časťou padlých policajtov z NAKA, je také memento , že podobné pokusy treba zásadne odmietnuť hneď na začiatku.
Ďalším neprijateľným návrhom je zamedzenie, či zásadné obmedzenie používania skráteného legislatívneho konania. Tento výnimočný legislatívny inštrument pre stav legislatívnej núdze je nutné udržať. Všetok ten balast okolo toho je nebezpečný. A áno, sem-tam výnimočne sa tento inštitút využíva extenzívne, alebo aj nadužíva, ale aj tak je to len nepatrný zlomok z toho, ako sa to zneužívalo v časoch predchadzajúcej garnitúry, keď paradoxne KDH len ticho mlčalo. Podobne neprijateľné je ešte viac sprísňovať už aj tak krajne prísnu , doslova až drakonickú legislatívu ohľadom rozpočtovej zodpovednosti. KDH by si malo vyjasniť, či sa chcú hrať na rozpočtových jastrabov a v mene toho zadusia ekonomiku Slovenska.
O čom sa naopak diskutovať dá, je zásadné posilnenie výhrady vo svedomí, alebo v posilnení práv rodičov, ktorí jediní majú právo zásadne hodnotovo formovať hodnoty svojich detí. Nikto iný nemá a nesmie nahrádzať rodičov, ani škola a už vôbec nie rôzne pochybné politické, či politizujúce mimovládky. Iste by nebol problém ani v zákaze surogátnych materstiev, teda špinavého a na Slovensku zatiaľ aj nelegálneho biznisu, ktorý však v mnohých kútoch sveta doslova prekvitá. Je to podľa mňa hlboko neetický biznis, kedy si paničky z vyspelého sveta – USA, Západnej Európy, či petrodolárových monarchií ( Dubaj, či Kuvajt) nechajú za odplatu vynosiť dieťa – náhradným matkám z chudobných častí sveta. Tento špinavý biznis priamo prekvitá hneď vedľa v susednej Ukrajine. Ak sa teda zdá, že takýto pochybný biznis je u nás nepredstaviteľný, realita je, alebo môže byť čoskoro úplne iná. Stačí, ak by sa k moci dostali strany, pre ktoré je biznis všetko a ľudská dôstojnosť nič. A hádam netreba nikoho presviedčať, že takéto subjekty máme aj v našom parlamente, ktoré dnes usilovne čakajú na chvíľu, kedy sa ujmú moci.
