V Michelkových Veciach verejných, teda v akomsi prehľade udalostí týždňa cez optiku poslanca Romana Michelka (SNS) si tentoraz môžete vypočuť jeho náhľad na prerušenie tranzitu dodávok ropy cez Ukrajinu a že vôbec nie je také jednoduché použiť riešenia typu „keď my vám nie ropu, my vám nie elektrinu“, pritom ale ukrajinské konanie absolútne neobhajuje. Druhou témou sú prezidentské voľby v USA – odstúpenie Bidena; Kamala Harrisová; vyhlásenia Donalda Trumpa ale aj pozadie J. D. Vancea.
Politika prezidenta Zelenského nedáva žiadnu logiku. Ukrajina ako štát, ktorý je v pozícii kandidátskej krajiny EÚ, hrubo poruší zmluvy, ktoré umožňujú tranzit ropy pre Slovensko a Maďarsko, zrejme s infantilným cieľom vytrestať predovšetkým premiéra Orbána, ktorý ako predstaviteľ predsedníckej krajiny EÚ začal na vlastnú päsť vyjednávať zastavenie bojov medzi Ruskom a Ukrajinou. Faktom je , že nemal mandát od EÚ a ani od Ukrajiny, ale dnes je viacmenej každému jasné, že skôr či neskôr sa mieru, uzavretému na základe ťažkých a nepríjemných kompromisov nevyhneme. Snaha vytrestať Maďarsko a Slovensko za takúto iniciatívu je detinská, naivná a vo svojej podstate kontraproduktívna. Navyše dnes je Ukrajina oveľa viac závislá na štátoch, ktoré sú členmi EÚ, než naopak.
Iste, zastavenie tranzitu ropy je pre Slovnaft aj pre maďarský MOL problém. Aj keď nie akútny. Slovensko má zásoby na 90 dní a je veľmi pravdepodobné, že v tomto časovom úseku sa táto kauza vyrieši. Tlak na Ukrajinu sa bude stupňovať. Premiér Fico už dvakrát volal s ukrajinským premiérom Šmyhalom a tvrdý protest Ukrajine adresoval aj náš minister zahraničných vecí Blanár. Nakoniec Slovensko ma voči Ukrajine podstatne viac nástrojov, ako naopak. Tým najzásadnejším je dodávka elektrickej energie. Je všeobecne známe, že Ruská federácia útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a je teda na dodávkach našej energie priam bytostne závislá. Ak by teda Slovensko a Maďarsko prestalo posielať na Ukrajinu elektrickú energiu, dopady na jeho ekonomiku a obyvateľstvo by boli násobne väčšie. Treba teda dúfať, že táto kauza sa v dohľadnej dobe vyrieši.
Demokrati v USA konečne pochopili, že kandidatúra Joa Bidena by znamenala – osobitne po nevydarenom atentáte na Trumpa – jeho istú porážku. Nejde pritom len o prezidentské voľby, ale aj o voľby do Kongresu a tretiny Senátu. Je preto logické, ž po totálnom debakli v prezidentskej kampani, ako aj po ďalšej sérii jeho prerieknutí, ktoré v plnej nahote ukázalo mieru jeho senility, zafungoval aj u Demokratov politický pud sebazáchovy. Miesto Joa Bidena tak voličom ponúkli jeho viceprezidentku Kamalu Harrisovú. To samozrejme samo o sebe ešte nemusí nič znamenať a určite to nezaručí víťazstvo v prezidentských voľbách.
Dáva však Demokratom akú – takú nádej, že voľby nemusia skončiť katastrofou. Na celkový výsledok bude mať veľký vplyv voľba Harrisovej viceprezidenta. Bude veľmi podstatné, či dokáže osloviť ten segment voličov, ktorý Kamala Harrisová osloviť nedokáže. Je to o to dôležitejšie, že Donald Trump si za viceprezidenta vybral J.D.Vanca, ktorý je v oslovovaní neprivilegovaných bielych mužov oveľa uveriteľnejší než samotný Trump.
