Niektoré miesta sú iné, ako hociktoré ostatné. Neviete vysvetliť, čím to je, no cítite sa tam tak trošku inak. Blažene? Požehnane? Možno len príjemne a odchádzate odtiaľ nabitý pozitívnou energiou. Ľudia týmto energetickým centrám odpradávna pripisujú liečivé, či magické účinky. Stránka Mr. Slovák o nich píše: Hovorí sa, že koľko dáme, toľko dostaneme. Tak, ako národ udržuje a lieči svoju krajinu, tak ho ona spätnou väzbou dobíja a posilňuje, či si to jednotlivci uvedomujú alebo nie. My vám prinášame prehľad takýchto miest na Slovensku v niekoľkých častiach.
Kamenné gule v Megoňkách
V kysuckej prírodnej rezervácii Klokočovské skálie nájdete obrovské kamenné gule, ktoré sú porovnateľné so svetovo preslávenými nálezmi v Mexiku alebo Kostarike. Ide totiž o najväčšie známe nálezisko kamenných gulí v Európe a skrývajú poriadne tajomstvo staré milióny rokov. Záhadné kamenné gule v Megoňkách nájdete v mestskej časti Čadce – Milošová, v blízkosti hranice s obcou Mosty u Jablunkova na Kysuciach. Najväčšia guľa má priemer približne 2,15 metra a pomenovali ju Mary, pripomína Mr. Slovák.
Holíčske megality
Niekto súboru Holíčskych megalitov hovorí aj „slovenský Stonehenge“. Je to 22 zachovaných kultových kameňov rozdelených na mužské a ženské. Bol súčasťou pravekého rondelu o priemere 60 metrov. Najväčší opracovaný kameň, megalit, má výšku 6,8 m. Holíčske megality boli robotníkmi pri stavbe sídliska objavené úplnou náhodou a sú to najvýchodnejšie položené menhiry v Európe. Momentálne sú symbolicky usporiadané do tvaru slnečných hodín. V pravekých dobách však slúžili ako svätyňa. Pod jedným z kameňov sa dokonca našlo aj ženské telo. Pravdepodobne išlo o šamanku svätyne. Na obrovských kameňoch môžete doteraz rozoznať rôzne dekorácie – vytesané postavy či pracovné nástroje. Holíčske megality sú záhadou pre historikov.
Slovenská pyramída
Slovenské pyramídové trojvršie je tajomný prírodný úkaz. Ide o tri vedľa seba stojace ihlany s dozadu predĺženou hranou, ktoré pripomínajú pyramídy. Tento zaujímavý úkaz zrejme vytvorila príroda pôsobením vodných tokov. V okolí trojvršia sa nachádza veľa unikátnych a vzácnych rastlín, ako napríklad črievičník papučkový alebo vzácna huba ryšavec šikmý. Trojvršie má výšku 180 metrov a je husto zalesnené najmä brezami. Dostať sa k nemu je ľahké, vedie k nemu vyšliapaný horský chodník. Medzi miestnymi obyvateľmi sa traduje, že keď prichádza lokálna búrka, nad trojvrším sa rozdelí buď naľavo na rieku Hnilec, alebo napravo na rieku Hornád, a tak v Rudňanoch neprší. Samozrejme, neplatí to, ak prší celoplošne. Vraj za to môže teplý vzduch stúpajúci z pohoria alebo energetické pole. Horalova pyramída, Pyramída Markušovce, Kóta Zulu 664 či Stožky. Názov tohto pyramídového trojvršia je záhadný rovnako ako samotný prírodný úkaz. Trojvršie, ktoré pripomína pyramídy, nájdete na mape pod názvom Pyramída Markušovce, píše o tomto mieste stránka Mr. Slovák
Valová línia, alebo Spečený val
Val v mnohom pripomína jedinečnú stavbu čínskeho múra. Svedčí o tom jeho pravdepodobná veľkosť aj nutnosť spolupráce pri jeho výstavbe. Nachádzajú sa v ňom miesta s obrovskými kamennými blokmi, ktorými by musel manipulovať väčší počet osôb. Aj to svedčí o veľmi dobrej organizácii stavby. Val postavili pravdepodobne Rimania ako obranu proti barbarom. U nás ide o zhruba 60 km dlhý pás viditeľný na niekoľkých miestach. Vedie od vrchu Sitno na juh cez Štiavnické vrchy, Pečenice, Bátovce, Dudince, Dolné Semerovce až k rieke Ipeľ.
Gánovce
O tom, že pod Tatrami žili ľudia už v praveku, svedčí mnoho archeologických pamiatok. Medzi nimi aj nález lebky neandertálca v Gánovciach. Nález výliatku mozgovej dutiny neandertálca spolu s odtlačkami vretennej a lýtkovej kosti, patria k najstarším nálezom na území Slovenska. Medzinárodná komisia v dňoch 17. – 23. VI. 1958 v Prahe a v Gánovciach potvrdila, že lokalita Gánovce patrí medzi svetové náleziská neandertálskeho človeka, ktorý v tejto oblasti žil pred 105 000 rokmi.
Sitno
Juhozápadnému horizontu Banskej Štiavnice dominuje najvyšší vrch Štiavnických vrchov Sitno s prekrásnym výhľadom. Vrcholovú plošinu Sitna chránia z troch strán kolmé skalné steny, obranu štvrtej (severnej) strany zabezpečoval hrad Sitno. Postavili ho v 13. storočí na mieste pravekého opevneného hradiska. Od začiatku 18. storočia stojí v ruinách. K Sitnu sa viažu viaceré legendy a povesti. Azda najznámejšia hovorí o tom, že v jeho útrobách sa skrývajú sitnianski rytieri. Ak bude ľuďom spod Sitna najhoršie, magický vrch sa otvorí a nebojácni hrdinovia ho ochránia. Na vrchole Sitna turistom slúži obnovená drevená najstaršia rozhľadňa v Európe z roku 1727.
Rondel vo Svodíne
Pred 6850 až 6700 rokmi vyrástli na území dnešného západného Slovenska desiatky impozantných monumentov. Na území Slovenska objavili takmer päťdesiat rondelov. Najznámejší rondel je práve vo Svodíne. Jeho juhozápadná brána je orientovaná na smer vysokého Mesiaca, ktorý tam raz za 28 dní zapadá od júna do septembra každých 18,6 roka. Od decembra do apríla Mesiac zapadal na smere severozápadnej brány. Každá z brán do rondelu mala orientáciu na konkrétny bod na horizonte, kde Mesiac vychádzal alebo zapadal. Na týchto extrémnych polohách východu a západu Mesiaca nad svodínskym rondelom Slnko nikdy nemohlo vychádzať ani zapadať.
