Najväčšia európska veterná elektráreň, švédska Markbygden Ett, je od svojho spustenia viac ako 322 miliónov eur a medzi rokmi 2017 a 2023 bola marža straty mínus 193 percent, informoval švédsky spravodajský portál Affärs Världen.
Markbygd Ett vlastnená Čínou už niekoľko rokov zápasí s finančnými problémami a na jeseň 2023 požiadalo o reštrukturalizáciu dlhu, uvádza správa médií z 30. júla.
Reštrukturalizácia alebo företagsrekonstruktion je postup vo Švédsku, ktorý umožňuje spoločnostiam, ktoré čelia finančným problémom, reštrukturalizovať svoje dlhy a operácie pod súdnym dohľadom, aby sa vyhli bankrotu a pokračovali v práci.
Takéto úsilie z veľkej časti financujú európski daňoví poplatníci. Európska investičná banka (EIB) požičala švédskej firme veternej farmy 174 miliónov eur, čím sa stala najväčším veriteľom spoločnosti.
Tento úver je garantovaný Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) a rozšírením aj rozpočtom Európskej únie.
Historicky sa EIB sústreďovala na financovanie nízkorizikových spoločných projektov európskej infraštruktúry. V posledných rokoch však výrazne zmenila svoju stratégiu.
V rámci Zelenej dohody EÚ sa EIB zaviazala v rokoch 2021 až 2030 investovať najmenej jeden bilión eur do projektov v oblasti klímy a udržateľnosti, ako sa zaviazala vo svojom pláne pre klimatickú banku.
EIB podpísala v roku 2023 nové financovanie v celkovej výške 88 miliárd EUR.
Do roku 2025 chce veriteľ vyčleniť viac ako 50 percent svojho úverového portfólia na iniciatívy v oblasti klímy a udržateľnosti, ktoré podporujú cieľ Parížskej dohody obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia.
Affärsvärlden predtým informoval , že šesť veterných fariem vo Švédsku vlastnených China General Nuclear Power Group (CGN) má dlhy v celkovej výške 1,3 miliardy eur už po niekoľkých rokoch prevádzky.
Vedenie spoločnosti Markbygd Ett uviedlo ako hlavnú príčinu strát nevýhodné zmluvy o nákupe energie (PPA).
PPA sú dlhodobé zmluvy medzi výrobcami elektriny, tj predávajúcimi a kupujúcimi elektriny, zvyčajne trvajúce 10 – 20 rokov. Slúžia na poskytnutie finančnej istoty developerom projektov a investorom.
„Ceny sa pohybujú od niekedy veľmi vysokých až po niekedy nezvyčajne nízke. Záporné ceny sa v roku 2023 stávajú čoraz bežnejšími,“ uviedla spoločnosť zaoberajúca sa veternou elektrárňou.
„Pozornosť sa upriamila aj na vyššiu koreláciu medzi silným vetrom a nízkymi trhovými cenami, čo zase znamená, že ceny sú vo všeobecnosti nižšie počas hodín, keď veterná energia vyrába najviac elektriny. To v negatívnom zmysle ovplyvňuje príjmy spoločnosti.“
Podľa výročnej správy z roku 2023, zverejnenej skôr v júli, Markbygd Ett utrpel stratu 157 miliónov EUR, najmä v dôsledku toho, že musela nakupovať náhradnú elektrinu na trhu, aby splnila svoj záväzok voči nórskej energetickej firme Hydro v časoch, keď ich turbíny nefungovali. produkovať dostatok energie.
Naopak, občas musela predávať energiu vyrobenú z vetra za nízke ceny, čím držala nižšie výnosy.
Markbygden Ett, ktorý je zo 75 percent vlastnený Číňanmi, má 179 veterných turbín a je dlhodobo vlajkovou loďou švédskej veternej energie. Firma vlastní celkovo 390 veterných turbín vo Švédsku v siedmich rôznych zariadeniach.
Jej väčšinový vlastník, CGN China, sa po obvineniach z jadrovej špionáže dostal v Spojených štátoch na čiernu listinu.
Napriek výrazným finančným prekážkam vo svete veternej energie švédska štátna energetická spoločnosť Vattenfall uviedla, že chce rozšíriť svoje portfólio. Spoločnosť plánuje postaviť novú veternú farmu s názvom Storlandet, ktorá susedí s existujúcim zariadením v Markbygdene. Tento projekt má byť dvakrát väčší ako jeho predchodca.
Bude mať 373 veterných turbín s výškou 295 metrov a má generovať 2 600 MW. Postaví sa v Gällivare, Norbotten, Švédsko, nad polárnym kruhom.
Napriek obmedzenému zisku sa viac ako dve tretiny investícií Vattenfallu uskutočnili v divízii veternej a solárnej energie.
Celková ziskovosť spoločnosti Vattenfall tiež ťažila z dotácií pre veternú energiu na mori v Nemecku
