Vedeckofantastický román z roku 1936 „Válka s mloky“ je jedným zo slávnych diel spisovateľa Karla Čapka. Ak sa naň pozrieme optikou dnešného sveta, čítame satirickú alegóriu života pod vplyvom strojov, píše portál idnes.cz. Kniha opisuje počiatočné stretnutie ľudí s mloky, ktorí sa prekvapivo rýchlo učia a napredujú – rovnako ako dnešná umelá inteligencia. Kým si však ľudia uvedomili nadradenosť mloka, bolo už neskoro.
Ako by to vyzeralo, keby historici začali písať kompletné kroniky ľudstva v nasledujúcich storočiach? Ich práca by bola pravdepodobne rozdelená do dvoch zväzkov. Prvý by pokrýval státisíce rokov, počas ktorých bol človek najvyššou formou inteligencie na Zemi. Zväzok by opisoval nielen vynález kamenného nástroja, ale aj písma, chleba, jadrových zbraní, cestovania do vesmíru a internetu – to všetko spolu s tým, ako to ľudia dokázali využiť, uvádza britský časopis The Economist.
Fikcia pokračuje nepríjemnou (povedomou) cestou
Druhá časť by potom opisovala, ako sa ľudia vyrovnali s vyššou formou inteligencie, než je ich vlastná. Mrazivé je, že tento diel sa už možno začal písať. Ako sme dopadli, keď sme boli prekonaní?
Záleží na tom, koho sa opýtate: niektorí tvrdia, že všeobecná umelá inteligencia je vzdialená mesiace, iní hovoria o rokoch, desaťročiach alebo dokonca dvoch. Okrem toho sa líšia aj predpovede o tom, ako by to mohlo dopadnúť. Poukazujú na pohodlný život, ale aj na vyhynutie ľudskej rasy rukami robotov vyrábajúcich sponky.
I odborníci tápajú
Napríklad známy ChatGPT má len niekoľko rokov a odborníci sa nezhodujú v tom, či môžeme jeho inteligenciu prirovnať k inteligencii mačky. Navyše toto prirovnanie k mysleniu zvierat znie trochu povedome, keďže ho použil aj Karel Čapek vo svojom sci-fi románe Válka s mloky, ktorý vyšiel v Československu v roku 1936. Práve v tejto knihe sa objavuje zvierací fiktívny hrdina, mloka. Dielo je výborným plážovým čítaním a zároveň mrazivo prorockou alegóriou vývoja v oblasti umelej inteligencie (AI).
Príbeh tohto satirického románu sa začína stretnutím kapitána holandskej lode s inteligentným druhom morských tvorov v Indonézii. Posádka je zmätená, keď na nich zvieratá veľkosti dieťaťa hravo hádžu kamene a reagujú na ľudské podnety. Podobne to bolo aj so spomínanou umelou inteligenciou, ktorá nás všetkých v roku 2022 pobavila svojou schopnosťou vygenerovať obraz v Caravaggiovom štýle, na ktorom psy hrajú poker.
Námorníci boli ohromení tým, ako rýchlo sa tieto nové formy inteligencie dokázali naučiť ťažiť cenné perly (rovnako ako dnes bola spozorovaná príležitosť na zisk). Čoskoro sa však mloky dožadovali nožov, aby mohli produkovať viac perál. Samozrejme, čo by sa mohlo pokaziť?
Má mlok/ChatGPT dušu?
Komické nezamýšľané dôsledky budú znieť povedome každému, kto sa bojí umelej inteligencie. Nože pomohli mloky poraziť dravých žralokov, ktorí držali ich počet pod kontrolou. To zasa viedlo k demografickému rozmachu hodnému Moorovho zákona. Trpaslíci sa množia, vyvíjajú sa ohromujúcou rýchlosťou a čoskoro konverzujú tak plynulo ako chatbot.
Obskúrny „syndikát mloky“, akási veľká technologická spoločnosť, ktorá predáva mloky po miliónoch, nachádza nové spôsoby, ako mloky vycvičiť a zamestnať ich na farmách a v továrňach. Obavy, že sa to všetko deje príliš rýchlo, sa odmietajú ako oživený luddizmus.
Medzinárodná organizácia práce označuje rozmach lacnej pracovnej sily mloka za „antisociálny“. Dnes Medzinárodný menový fond varuje, že umelá inteligencia môže ovplyvniť 40 % pracovných miest. Austrália potom zavádza daň z trúdov, podobnú dani z robotov, ktorú kedysi navrhoval Bill Gates ako veľký podporovateľ strojov.
Sú streštení nadšenci a tí druhí…
Existuje aj mnoho ľudí, ktorí nie sú z tejto éry nadšení. Kritici sa obávajú, že mloci spotrebujú svetové zásoby potravín, podobne ako je dnes kritizovaná umelá inteligencia, ktorá spotrebúva elektrickú energiu. Vynárajú sa aj otázky, či ľudia nenesú zodpovednosť za činy zaneprázdnených trúdov, podobne ako je to dnes v prípade chatbotov s umelou inteligenciou. Denník Daily Star sa preto pýta „Majú mloky dušu?“; v roku 2023 sa katolícky časopis America zaoberal rovnakou otázkou – „Má ChatGPT dušu?“.
Mloci ChatGPT pohlcujú pôdu a vytvárajú nové pobrežné biotopy. Mnohí dnes majú pocit, že softvér metaforicky požiera svet. Predajcovia salamandier tvrdia, že len napodobňujú ľudí, ale nemôžu ich prekonať (aj to dnes znie povedome). Nakoniec však tieto kedysi jednoduché a nedocenené tvory dosiahnu dominanciu. Keď si to však ľudia uvedomia, zistia, že vlastne ani netušia, ako mloky fungujú. To isté môžeme povedať aj dnes, len s tým rozdielom, že netušíme, čo sa deje v oblaku používateľov umelej inteligencie. Je však už neskoro.
Nebezpečná paralela
Ľudia sú príliš zaujatí vlastnou posadnutosťou, aby si všimli, čo sa deje. Ako napríklad Nemci, ktorí sú zaneprázdnení tvrdením, že ich mloci sú etnicky nadradení iným mlokom. Vo všeobecnosti si však trpaslíci vždy nájdu chamtivca, ktorý im predá výbušniny alebo ponorky.
Dystopická budúcnosť
Čapek, ktorý pôsobil v českých politických kruhoch a študoval filozofiu v Paríži a Berlíne, mal určité obavy z nových vecí. Dalo by sa povedať, že mal v sebe niečo archetypálne európske. Existujú totiž oprávnené dôvody, prečo sa Európa obáva rýchlych zmien vo vývoji.
Najmä v južnej Európe sú sociálne systémy závislé od toho, či sa veci budú vyvíjať takým tempom, ktorému bude štát stačiť. V knihe sú Francúzi prví, ktorí sa pokúšajú zastaviť mloky. A je to práve Európska únia, ktorá presadzuje reguláciu umelej inteligencie, zatiaľ čo Amerika naďalej investuje do umelej inteligencie. Smernica EÚ o umelej inteligencii, ktorá je zatiaľ najprísnejšia na svete, vstúpi do platnosti v auguste. Zakázané budú stroje, ktoré rozpoznávajú tváre na verejnosti, a systémy „sociálneho bodovania“ v čínskom štýle.
Čapek, ktorý ako prvý použil slovo robot, si vo svojom niekdajšom diele predstavoval dystopickú budúcnosť v rukách týchto strojov. Ale ani spisovateľ sci-fi si nevedel predstaviť, ako rýchlo sa bude vyvíjať dnešná umelá inteligencia. V knihe teda slabý ľud odovzdáva Čínu novým pánom (trpaslíkom) v nádeji na mier. V roku 1938, niekoľko týždňov pred Čapkovou smrťou, je jeho vlasť podobne obetovaná nacistom.
