Kanál Zemplínsky dialóg na YouTube sledujeme už veľmi dlho. Nie so všetkými politickými názormi Mareka Boku môžeme súhlasiť, no aj napriek tomu mu držíme palce, lebo sa pre svoj región, ktorý je nie len veľmi ďaleko od Bratislavy (no uznajte, až 500 kilometrov), ale aj úplne mimo záujmu väčšiny politikov.
Boka prichádza s ostrou kritikou takpovediac do vlastných radov. Sám hneď v úvode priznáva, že ide na veľmi tenký ľad – hovorí totiž o svojom vnímaní radikalizácie spoločnosti. Vinu za túto radikalizáciu vidí na oboch stranách „barikády“.
Východ verzus západ
Boka vo videu porovnáva život na západnom Slovensku, kde ľudia vďaka niekoľkým reformám na slovenské pomery relatívne dobre zarábajú, môžu ísť na dovolenku a žijú funkčný, normálny život.
„Tie reformy však na východ Slovenska nedorazili. Keď niečo robíte v politike, to je ako vlna cunami – dlhú dobu trvá, kým to dôjde ku vám,“ hovorí Boka a vysvetľuje, že aj počas krízy v r. 2008, v 2009-tom na západnom Slovensku už bankrotovali podniky, bolo obrovské prepúšťanie a na východe sa smiali, lebo veď na východe sa smiali a vlna krízy ich zasiahla až v r. 2010.
Chudobu na východe nevidno
„Keď sem prídu novinári, tak sa ma pýtajú, o čom hovorím, že tu sú krásne, moderné autá, je to tu možno ešte krajšie, než na západnom Slovensku. Naoko to tak vyzerá. Je to spôsobené troma vecami. Obrovské množstvo tých ľudí cestuje za prácou do zahraničia, resp. na západné Slovensko, čo je na jednej strane funkčná ekonomika, ale na druhej strane je to choré,“ upozorňuje Boka s tým, že takéto fungovanie trhá rodiny, čo vytvára frustráciu.
Hodnotové témy
Boka konštatuje, že kým to bude fungovať tak, že bývate v dome, ku ktorému neexistuje dopravná, vzdelávacia a iná infraštruktúra, tak východ Slovenska bude stále zavisnutý kdesi v minulom storočí.
„Nemôžete od človeka, ktorý nemá základnú infraštruktúru chcieť, aby stíhal držať krok spolu s vami. Človek, ktorý nemá doma vodu, elektrinu smrdí, nevie sa učiť, nevie pripraviť deti do školy, nik ho nevezme do roboty. De fakto ako u Rómov z osád,“ hovorí Boka, pričom súhlasí, že diaľnica nevyrieši všetko, ale je nevyhnutná. Navyše – od Košíc na východ je krajina rovná, ako stôl a vybudovanie diaľnice až ku hraniciam s Ukrajinou finančne prirovnáva k stavbe jednej križovatky v Bratislave.
Šikana a nadradenosť tých, ktorí hlásajú toleranciu
Bokovi sa nepáči ani šikana voči kresťanom, ktorí sú v liberálnej a progresívnej bubline prezentovaní, ako hlúpi. Ako príklad uvádza speváčku Simu Magušinovú, ktorá podľa mnohých je hlúpučká, nevie spievať. Boka je toho názoru, že jej piesne sú chytľavé a nie sú v nich falošné tóny.
„Kto ste vy, že ju súdite? Vyštudovali ste VŠMU, aby ste vedeli povedať, či ona spieva dobre, alebo zle? Na druhej strane, keď sa niekto na druhej strane vyjadrí, že toto a toto ho uráža, v momente sa pýtate, či má vyštudované umenie a ak nie, je zaostalý. Ako Židov, ako Rómov, ako gayov isté veci urážajú, či už právom, alebo neprávom, ako ženy istý humor uráža, tak rovnako aj kresťanov a ľudí na perifériách isté veci urážajú,“ konštatuje Boka s tým, že síce politická korektnosť má svoje pre a proti, no je potrebné ju obojstranne dodržiavať.
Problém politickej korektnosti vidí v tom, že akonáhle vyslovíte veci tak, ako ich vy vnímate, hneď ste veľmi nepekne zaškatuľkovaný a to prináša non-stop vzájomné urážky. V tejto súvislosti sa vracia aj k otváraciemu ceremoniálu OH, kde boli kresťania označovaní zase za tých hlúpych, ktorí sa „zavzdušňovali“ neoprávnene.
Na veľmi dobrom príklade Boka ukázal zbytočnosť týchto „ideologických“ sporov. Kým človek progresívneho zmýšľania považuje vieru a napríklad kňazské povolania za niečo nenormálne a výsmechu hodné, na svoje názory si siahať nenechá a agresívne útočí, keď si niekto dovolí povedať, že homosexualita je niekomu neprirodzená.
Vzťah k slovenskej vlajke
„Slovenská vlajka je pre nich handra, ktorou sa zakrývajú iba dezoláti na vidieku. Neznášame vlajku, sviatky, smejú sa z Ľudovíta Štúra, zo SNP, z Cyrila a Metoda … Pre Boha, ako vy chcete riadiť túto krajinu, keď vy v nej nenávidíte osemdesiat percent ľudí?,“ uvažuje Boka. Pripomína, že všade, v každom štáte sú ľudia hrdí na svoju vlajku, na svoju históriu a tradície. Ako príklad uvádza Nový Zéland, ktorého reprezentanti pred každým zápasom vzdajú hold svojim tradíciám a pôvodnej kultúre. Pritom aj aj on sa smial tým rečiam, že liberáli sa zaoberajú len svojou orientáciou a ničím iným.
Východ nie je o nič horší
„Tiež som prekrúcal očami. Ale dnes vidím, že vy žiadnu inú tému nemáte. Každý jeden homosexuál na východnom Slovensku chce v prvom rade mať poriadnu prácu, prísť kvalitne a načas do roboty, chce chodiť po diaľniciach, robiť v normálnych závodoch a chce sa dostať k moru na dovolenku rovnako, ako vy,“ prihovára sa Boka ľuďom zo svojho názorového spektra. Oblúkom sa dostal znova k diaľnici, no tá prinesie aj kvalitné služby.
