Niektoré miesta sú iné, ako hociktoré ostatné. Neviete vysvetliť, čím to je, no cítite sa tam tak trošku inak. Blažene? Požehnane? Možno len príjemne a odchádzate odtiaľ nabitý pozitívnou energiou. Ľudia týmto energetickým centrám odpradávna pripisujú liečivé, či magické účinky. Stránka Mr. Slovák o nich píše: Hovorí sa, že koľko dáme, toľko dostaneme. Tak, ako národ udržuje a lieči svoju krajinu, tak ho ona spätnou väzbou dobíja a posilňuje, či si to jednotlivci uvedomujú alebo nie. My vám prinášame prehľad takýchto miest na Slovensku v niekoľkých častiach.
Slovenská pyramída
Slovenské pyramídové trojvršie je tajomný prírodný úkaz. Ide o tri vedľa seba stojace ihlany s dozadu predĺženou hranou pripomínajú pyramídy. Tento zaujímavý úkaz zrejme vytvorila príroda pôsobením vodných tokov. V okolí trojvršia sa nachádza množstvo rastlinných endemitov. Trojvršie má výšku 180 metrov a je husto zalesnené najmä brezami. Dostanete sa k nemu cez vyšliapaný horský chodník. Medzi miestnymi obyvateľmi sa traduje, že keď prichádza lokálna búrka, nad trojvrším sa rozdelí buď naľavo na rieku Hnilec, alebo napravo na rieku Hornád. Samozrejme, neplatí to, ak prší celoplošne. Vraj za to môže teplý vzduch stúpajúci z pohoria alebo energetické pole. Horalova pyramída, Pyramída Markušovce, Kóta Zulu 664 či Stožky. Názov tohto pyramídového trojvršia je záhadný rovnako ako samotný prírodný úkaz. Trojvršie, ktoré pripomína pyramídy, nájdete na mape pod názvom Pyramída Markušovce.
Čachtický hrad
Malebná zrúcanina „tajomného hradu v Karpatoch“ stojí na vrchu čachtického krasu. Najtajomnejšia kultúrna pamiatka Slovenska je hrad Čachtice, ktorý bol domovom Alžbety Bátoriovej. Tá mala podľa najrôznejších legiend a povestí vládnuť vo svojom panstve krutou neľudskou rukou. Alžbeta Bátoriová je často označovaná za najznámejšiu masovú vrahyňu ako Slovenska, tak i celého Uhorska. Podľa rôznych príbehov mal byť Čachtický hrad miestom týrania, mučenia a zabíjania najmä mladých dievčat, od ktorých mala Čachtická pani čerpať energiu a krásu. V čachtickom podzemí je v súčasnosti sprístupnených 150 m chodieb. Keď sem prišla Bátorička, väčšina pivníc už bola vybudovaná. Legenda hovorí aj o tajmlmnej chodbe, vedúcej až do Krakovian, či Očkova. Katakomby alebo sa im hovorí aj labyrinty boli vykopané do žltej hliny – spraše, mali hladké steny, vyzdobené románskymi a gotickými klenbami. Dnes už existuje len ich torzo, no múzeum disponuje komplet plánmi toho, ako vyzerala pôvodná sieť, dopĺňa Mr. Slovák.
Trnava
Bohatá história „Malého Ríma“, ako sa Trnave hovorí, zanechala dnešnej generácii duchovné posolstvo a dedičstvo. V Dóme svätého Mikuláša, ktorému Trnavčania hovoria Hrubý kostol, je zázračný obraz. Portrét Trnavskej Panny Márie v Kaplnke svätého kríža vľavo hneď pri vchode prvý raz ronil krvavé slzy v auguste 1663. Bolo to znamenie, ktoré ušetrilo mesto pred pustošivým tureckým vojskom. To v tom čase stínalo a podpaľovalo všetko, čo mu stálo v ceste od Štúrova po rieku Moravu. V júli a auguste 1708 obraz ronil krvavé slzy až trikrát. Viacero svedkov pred cirkevným súdom pod prísahou vypovedalo, že v pravom oku Panny Márie sa nazbierala veľká slza a skotúľala sa jej po líci. V tom istom roku vtedajší arcibiskup schválil verejné uctievanie obrazu. Každý trnavský kostol údajne má vlastnú kryptu. Väčšina z nich je sprístupnená počas Sviatku všetkých svätých a pri niekoľkých iných príležitostiach. Do ďalších už desiatky rokov nikto nevkročil. Pravdepodobne najviac záhad skrýva krypta pod jezuitským Kostolom Najsvätejšej Trojice. Od polovice minulého storočia sa do nej nikto nemohol dostať. Vchod zamurovali. Jediná cesta do nej viedla cez svetlík nad chodníkom vedľa schodov pri hlavnom vchode. Krypta jezuitského kostola je síce neprístupná, ale v hlavnej lodi pod bočným Oltárom Panny Márie sú vystavené ostatky dvoch z troch slovenských svätých košických mučeníkov. Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého umučili 7. septembra 1619 v Košiciach počas protihabsburského povstania Gabriela Betlena. Hlavy Pongráca a Grodeckého s niekoľkými menšími kosťami zverili Spoločnosti Ježišovej v Trnave. Menšie ostatky sú v Dóme svätej Alžbety.
Pajštún
Stredoveký hrad má aj ako zrúcanina tajomnú atmosféru. Je to skvelý tip na jesenný výlet a výhľady na Malé Karpaty vám vynahradia stúpanie do kopca. Hrad Pajštún sa vypína na vápencovom brale Malých Karpát a okolnosti jeho vzniku nepoznáme. Záznamy však siahajú až do trinásteho storočia a neskôr bol spájaný aj s významným rodom Pálffyovcov. Je zaujímavý aj tvarom tajomnej zrúcaniny, ktorá pripomína prostredník.
