štvrtok, 21 novembra, 2024
HomeKuriozityNIEKTORÍ VEDCI OBJAVUJÚ NEOBJAVITEĽNÉ. POBAVTE SA

NIEKTORÍ VEDCI OBJAVUJÚ NEOBJAVITEĽNÉ. POBAVTE SA

Preukázaná schopnosť cicavcov dýchať cez konečník, rakety navádzané pomocou poštových holubov alebo plavecká schopnosť mŕtvych pstruhov. Toto sú niektoré z najnovších príspevkov do oblasti frivolnej vedy, ktoré si vo štvrtok večer v Bostone v USA vyslúžili vtipný „anti-nobel “ známy ako Ig Nobelova cena.

Odovzdávanie Ig Nobelových cien každoročne organizuje redakcia vedeckého humoristického časopisu Annals of Improbable Research (Anals of Improbable Research) asi mesiac pred vyhlásením skutočných Nobelových cien, píše agentúra AP.

K laureátom v desiatich kategóriách sa tento rok pridali japonskí vedci, ktorí po sérii testov na myšiach, potkanoch a ošípaných zistili, že tieto zvieratá absorbujú kyslík, ktorý im bol podávaný rektálne, čo im vynieslo Ig Nobelovu cenu za fyziológiu.

Smrteľne nebezpečné… holuby

Vysoko prestížnu mierovú cenu získal americký tím, ktorý skúmal, či je možné umiestniť poštové holuby do hlavíc riadených striel. Boli by vycvičení, aby mierili – raketou – na zamýšľaný cieľ. Britskí vedci si cenu za demografiu odniesli vďaka svojej štúdii, že tvrdenia o extrémne vysokom veku majú tendenciu pochádzať z oblastí, kde sa obyvatelia dožívajú relatívne nízkeho priemerného veku, nemajú rodné listy a kde sa šíria dôchodkové podvody, uvádza portál idnes.cz.

Profesor Roman Khonsari, kraniofaciálny chirurg v Univerzitnej nemocnici Necker-Enfants Malades v Paríži, a jeho kolegovia získali cenu za anatómiu za globálnu štúdiu vlasových folikulov. Ich výskum ukázal, že zatiaľ čo vlasy na hlave väčšiny ľudí sa špirálovito otáčajú v smere hodinových ručičiek, špirály v opačnom smere sú bežnejšie na južnej pologuli.

Niekoho poteší aj výsmech

„Keď mi zavolali, že Ig získal Nobelovu cenu, práve som operoval, povedal “ Khonsari pre The Guardian. „Bol som nesmierne šťastný, pretože napriek nepopierateľnej bezvýznamnosti tejto štúdie som presvedčený, že rozlúštenie zákonov v prírode môže viesť k dôležitým objavom základných vývojových mechanizmov. Tvary nesú zaujímavé množstvo informácií, dodal“.

Jeho objav si vyslúžil prirovnania k tornádam, ktoré sa zvyčajne otáčajú rôznymi smermi na severnej a južnej pologuli. Vedci v časopise Journal of Dentistry, Oral and Maxilofacial Surgery publikovali teóriu, že Coriolisov efekt by mohol fungovať v oboch prípadoch, čo by spôsobilo, že rotácia Zeme odklonila vetry na severnej pologuli doprava a na južnej pologuli doľava. Ale táto teória sa Khonsarimu zdá trochu pritiahnutá za vlasy.

Ďalšími držiteľmi v tomto roku boli americký vedec Jacob White a jeho nemecký kolega Felipe Yamashita, ktorí zistili, že juhoamerická rastlina Boquila trifoliolata z radu masliakov dokáže napodobniť listy plastových kvetov, ktoré postavili vedľa nej. To ich viedlo k záveru, že na základe hypotézy, že rastliny majú schopnosť vidieť, niečo bude – a vynieslo im to Ig Nobelovu cenu za botaniku.

Sadistická liečba má podľa „vedcov“ blahodárne účinky

Lekárske ocenenie patrí švajčiarsko-nemecko-belgickej skupine vedcov, ktorí preukázali, že placebo, ktoré spôsobuje bolestivé vedľajšie účinky, môže byť u pacientov účinnejšie ako placebo, ktoré nemá bolestivé vedľajšie účinky.

Cenu pravdepodobnosti získava tím 50 prevažne holandských – vedcov, ale jej súčasťou bol aj Čech František Bartoš –, ktorý hodil 350 757 mincí, aby otestoval hypotézu Persiho Diaconisa, bývalého kúzelníka a profesora štatistiky na Stanfordskej univerzite. Ich práca podporila Diaconisov predpoklad, že hodené mince majú (trochu) vyššiu tendenciu pristávať na tej istej strane, na ktorej boli hodené.

Ďalšie víťazstvo Holandska, tentoraz pre chémiu, si pripísal tím v Amsterdame, ktorý pomocou chromatografie rozlíšil opité červy od triezvych – v záujme vedy o polyméroch.

Ocenenie In memoriam za hlúposť

Dvaja vedci, ktorí v roku 1940 skúmali faktory ovplyvňujúce výnos kravského mlieka, dostali posmrtnú poctu v oblasti biológie. V časopise Journal of Animal Science potom Fordyce Ely a William Petersen opísali metodológiu svojho výskumu: umiestnili mačku na chrbát kravy a opakovane ju búchali nafúknutými papierovými vreckami, aby zistili, či sa tok mlieka nejakým spôsobom nezmení. Záver? Vystrašené kravy menej dojili.

„Spočiatku sme vykonali strach umiestnením mačky na chrbát kravy a búchaním papierových vrecúšok každých desať sekúnd na dve minúty, napísali vedci. „Neskôr sme zhodili mačku, pretože sa ukázalo, že je zbytočná.“

Posledná udelená cena bola cena za fyziku. Jej laureátom bol James Liao z Floridskej univerzity za komplexné, opakovane publikované skúmanie plaveckých schopností mŕtveho pstruha.

Súvisiace články

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

Najčítanejšie