V stredu som sa vďaka dobrým ľuďom z Komárna a okolia, ktorí podporili jednu verejnú zbierku, flákala po cestách Nitrianskeho kraja a v aute som si krátila príjemným rozhovorom so spolucestujúcimi. Som z tej generácie, ktorej pripadá drzé „čučať“ do mobilu, keď sa ľudia okolo mňa spojili pre dobrú vec a sú v tom aute v podstate (aj) kvôli mne. Dosť na tom, že dianie v našom parlamente a hlavnom meste som odsunula na druhú, či tretiu koľaj. No a keďže ma mesačné prípravy na zbierku zmohli a k tomu sa pridala aj verná kamoška migréna, popoludní som zaparkovala v posteli a jediné, čo ma z nej vytiahlo, boli určité nevyhnutnosti. A tak mi ušlo aj parlamentné dianie.
Parlamentné dianie
Dianie v parlamente sledujem ako redaktorka, lebo je to moja práca, no a aby som mohla pracovať, potrebujem poznať aj súvislosti. Niektoré nebudem poznať nikdy, lebo sa nepohybujem v kuloároch, ale tu sa diali veci pred kamerami, v rokovacej sále. Ide o incident, v ktorom pani Plaváková odmietla odstrániť symbol LGBTQI+ zo svojho notebooku.
Len môj názor
Pani Plaváková už má vek na pôsobenie v parlamente, preto by som povedala, že už „vyrástla“ z nálepiek. Pamätám si, že v čase mojej puberty bežal istý americký seriál s „PSČ“ 90210″ a v tom čase som mala nálepky s hlavnými hrdinami okrem obalov zošitov a učebníc ešte aj neviem kde. Nedávno som taký obal našla a … no takmer v 50-tke uznávam, že „adekvátne veku“.
Reakcia pána Huliaka
Rudo Huliak má nepochybne „krátku zápalnú šnúru“. To dokázal už niekoľkokrát a chápem, že nie je po chuti tým, ktorí sú za medové reči a tvrdé činy. Huliak to má možno trošku naopak, netuším. Ale pravdou je, že výraz „suka“ voči žene nie je vhosný. Vlastne je úplne nevhodný, nech má tá žena vzťah k životu akýkoľvek.
Tlačová beseda dám z opozície
Vo svojom polokomatóznom stredajšom popoludní som si počas svetlejších chvíľok pustila tlačovú besedu poslankýň Plavákovej, Kolíkovej a spol., kde nie len že požadujú ospravedlnenie od Ruda Huliaka, ale podľa nich by sa mal vzdať aj mandátu.
Prišlo štvrtkové ráno a ja som svojmu prvotnému pobúreniu potrebovala dať nejakú logiku, pochopiť, čo sa vlastne stalo. Lebo „len“ Huliakova krátka zápalná šnúra v tom snáď nebude. A ako píšem, za mňa tvrdé vyjadrenie, ktoré nie len na pôdu parlamentu nepatrí.
Pastor Martin Niemöller mal pravdu
Keď prišli po komunistov, mlčal som. Nebol som predsa komunista.
Keď prišli po odborárov, mlčal som. Nie som predsa odborár.
Keď prišli po židov, mlčal som. Nebol som predsa žid.
Keď prišli po mňa, nebolo už nikoho, kto by protestoval.
Dámy z opozície na tlačovej besede hovorili o urážkach všetkých žien a podobne. Minimálne pani Kolíková na protestoch počúvala voči Martine Šimkovičovej, ministerke kultúry, ďaleko vulgárnejšie vyjadrenia. Neviem, či vo verejnom priestore v tom čase nepôsobila pani Plaváková – keby pôsobila, neverím, že by ich nezaregistrovala. Nejdem ani jednej z týchto dám nadávať (ani podporovať, aby to niekto robil), len tak uvažujem, že prečo sa ako ženy neohradili voči tým, ktorí nadávali inej žene.
Kde bola trebárs pani Kolíková, keď sa „naši chlapci“ vulgárne vyjadrovali o Diane Santusovej? Žene, ktorej nie len treba podpáliť auto, ale ju aj nakopať do…? Ahaaa, ona bola na ministerstve spravodlivosti a tam tieto výroky asi nedorazili.
Vietor hlas odnášal?
A tak sa pýtam, či vietor hlas odnášal, keď sa na protestoch nadávalo Šimkovičovej, či v kancelárii Santusovej. Tie, ktoré včera urobili tlačovku, sa neozvali. Nevedno prečo. Prepáčte dámy, vášmu rozhorčeniu neverím, aj keď ho do veľkej miery chápem.
