Súčasná herecká garnitúra si po vzore tej z obdobia Nežnej revolúcie privlastnila patent na pravdu a výsadu všetko a všetkých nepohodlných kritizovať. A že tnú hlava nehlava všetkých z koalície, o tom zrejme pochybuje iba málokto.
Spomínať mená hercov a umelcov, ktorí sú doslova zarytí liberáli či progresívci by stálo veľa času a miesta, a aj tak by sme všetkých nepospomínali. Vidieť ich však na námestiach pri protestoch, kde sa usilujú presviedčať prítomných tým, že pravda je len jedna – tá ich a ostatní iba klamú. Že dav klamú a zavádzajú práve oni im v danej chvíli vôbec neprekáža, lebo však tak je to v súčasnosti potrebné.
Hrá sa na obeť normalizácie
Medzi týchto hereckých politických aktivistov sa radí aj Kristína Tormová, ktorá sa dokonca prezentuje ako obeť „normalizácie“. Ktovie či ona sama vie, čo je to tá normalizácia. V jej veku to totiž nemohla zažiť ani náhodou. A v statuse na sociálnej sieti jej to pripomína aj Eduard Chmelár, politický komentátor, historik a bývalý vysokoškolský pedagóg, ale tiež bývalý poradca premiéra Roberta Fica. Nazývať súčasný stav normalizáciou je podľa neho urážkou všetkých, ktorí ju prežili na vlastnej koži.
„Herečka a politická aktivistka Kristína Tormová sa hrá na obeť normalizácie, ktorou nikdy nebola, a to len preto, lebo nerešpektuje pravidlá, ktoré sú súčasťou štábnej kultúry všade v Európe,“ konštatuje Chmelár a dodáva, že nikde by jej nedovolili byť moderátorkou verejnoprávnej televízie a súčasne aktivistkou a moderátorkou demonštrácií opozičných strán.
Nepodpísala Etický kódex STVR
V Slovenskej televízii jej to však, z nepochopiteľných dôvodov, 17 rokov tolerovali. „Keby sa takto správala v britskej BBC, vyrazili by ju na hodinu,“ prízvukuje politický komentátor. Tormovej dali až teraz podpísať etický kódex, ku ktorému sa zaväzuje každý, kto spolupracuje s verejnoprávnou televíziou. Tento kódex stanovuje, že „programoví pracovníci a spolupracovníci STVR, aj keď nie sú označení ako pracovníci STVR, nemôžu priamo ani nepriamo vyjadrovať sympatie alebo antipatie k politickým subjektom, politickým predstaviteľom a ich aktivitám“.
Tieto zásady sú takmer doslovne prevzaté z Charty BBC. „Keď teda pani Tormová hystericky vyvreskuje „Vitajte v normalizácii!“, zrejme považuje za normalizačnú aj vzorovú verejnoprávnu televíziu BBC. Je to, samozrejme, hlúposť,“ vysvetľuje Chmelár a dodáva, že na ňu nebol vyvíjaný žiaden nátlak, napriek tomu sa rozhodla zmluvu nepodpísať.
Je to drzosť že sa takto správa
„A ešte sa aj detinsky vyhovárala, že ona nie je ani pracovníčka, ani spolupracovníčka STVR, a preto vraj nemá dôvod niečo také podpisovať… A kto si myslí, že je? Pracuje pre verejnoprávnu televíziu a berie od nej peniaze nás všetkých, nielen Progresívneho Slovenska,“ pripomína Tormovej s tým, že je to vlastne drzosť, že sa takto správa, lebo toto by jej netolerovali ani v komerčných televíziách. Musí si vybrať – buď chce pracovať pre televíziu, alebo pre politické strany.
Pre dôveryhodnosť televízie je to totiž principiálna vec. Progresívci podľa Chmelára dlhé roky parazitovali na verejnoprávnej televízii. Dlhodobo vytvárali programy súkromnými firmami v externom prostredí a do STVR ich dodávali na kľúč. Nielenže tým doslova tunelovali verejnoprávnu televíziu, ale produkovali škandalózne jednostranné a nevyvážené programy v rozpore s legislatívou.
Normalizácia tu bola v minulom období
„Odstrašujúcim príkladom bola Veronika Cifrová Ostrihoňová, ktorá bez hanby zneužívala verejnoprávny priestor na stranícke diskusie, aby napokon vrcholne nemorálnym spôsobom zo dňa na deň oznámila vedeniu televízie esemeskou, že odchádza kandidovať v eurovoľbách za Progresívne Slovensko,“ komentuje Chmelár správanie sa ďalšej persóny, ktorej bolo údajne ubližované.
Pre činnosť súčasnej opozície je podľa Chmelára typické, že náročky preháňa a vytvára nátlakovými akciami atmosféru, akoby s koncom jej moci končila aj demokracia, hoci opak je pravdou. „Normalizačné praktiky tu vládli v minulom období. Ľudí vyhadzovali z práce, bezdôvodne ich zatvárali, zastrašovali ich, zakazovali nepohodlné médiá a vytvárali čierne listiny osôb, ktoré nemôžu byť pripustené do médií,“ pripomína liberálom a progresívcom historik.
Rozmaznaná a neobjektívna herečka
„Až to bola NEONORMALIZÁCIA. Nespomínam si, že by pani Tormová alebo ktokoľvek z dnešných krikľúňov proti tomu protestovali, alebo že by sa nás čo i len slovom zastali. Dnes ich z médií nikto nevyhadzuje, naďalej v nich majú obrovský až neprimeraný priestor, nikto na demonštrantov neposiela policajtov s obuškami alebo vodné delá,“ prízvukuje politický komentátor.
Ak podľa neho opozícia nedokáže akceptovať výsledok volieb a každú svoju nespokojnosť spája s ohrozením demokracie, ak nerešpektuje rovnaké práva pre všetkých, potom je ohrozením demokracie sama. A Kristína Tormová dostala na výber – buď bude robiť žurnalistiku alebo politiku.
„Slobodne sa rozhodla pre to druhé. Mnohí z nás sa za matovičovsko-hegerovskej hrôzovlády takto slobodne rozhodnúť nemohli, hoci svoju prácu milovali. Ak jedna rozmaznaná a neobjektívna herečka toto nazýva normalizáciou, je to urážka všetkých, ktorí ju prežili na vlastnej koži,“ nedal si Eduard Chmelár na záver servítku pred ústa.
