Slovenská železničná sieť je zastaraná a modernizuje sa iba ťažko a hlavne pomaly. Dôvodom sú najmä financie, ale aj zdĺhavé verejné obstarávania. Takýmto tempom jej modernizácie nás okolité štáty, a nielen tie, na míle predbehnú.
Cestujúci na Slovensku môžu o vlaky, ktoré sa budú pohybovať vysokou rýchlosťou na dlhé desaťročia zabudnúť. Vlaky u nás tak skoro, ak niekedy vôbec, určite nebudú dosahovať rýchlosť 460 km/h ako čínsky Shanghai Maglev, alebo nad 300 km/h ako rýchlovlaky vo Francúzsku, Nemecku, Japonsku, Španielsku Číne, Južnej Kórei či dokonca v Maroku.
Plán je spojiť 39 destinácií v Európe
Doslova neveriacky a so zatajeným dychom budú preto Slováci čítať informácie z portálu euronews.com o tom, že európska sieť Starline s dĺžkou 22-tisíc km plánuje spojiť 39 destinácií v európskych krajinách, ba linky budú smerovať aj do Veľkej Británie, Turecka a Ukrajiny. A to rýchlovlakmi. Nový systém bude podľa odhadov o 30 percent rýchlejší ako cestná a súčasná železničná doprava s vlakmi prevádzkovanými rýchlosťou 300 – 400 km/h
21. európsky plán pod názvom Starline počíta s celoeurópskou sieťou vysokorýchlostných železníc, ktorá by fungovala ako systém metra alebo metra. „Starline, navrhnutá ako systém metra, mení spôsob, akým Európania vnímajú svoj vlastný kontinent – nie ako súbor vzdialených hlavných miest, ale ako jedinú rýchlo sa pohybujúcu sieť, kde je každé spojenie, či už pre ľudí alebo tovar, na dosah,“ vysvetľuje kodanský think-tank.
Z Helsínk do Berlína za asi päť hodín
„Stanice sa cítia odpojené, vlaky sa veľmi líšia v dizajne a samotná cesta sa zriedka považuje za súčasť zážitku,“ hovorí think-tank o súčasnom systéme a dodáva: „Iné formy dopravy, od japonských vlakov po škandinávske letiská, ukázali, že mobilita môže byť funkčná aj ikonická.“ To znamená, že cestujúci by sa mohli dostať z Helsínk do Berlína za niečo vyše päť hodín miesto dnešnej celodennej cesty, ktorú si v súčasnosti vyžaduje.
„Z Kyjeva do Berlína, historicky jednodňový výlet, sa stáva predvídateľným a bezproblémovým spojením. Dnes z Milána do Mníchova, pomalá a kľukatá trasa, sa mení na vysokofrekvenčné spojenie medzi hlavnými ekonomickými centrami,“ pridáva think tank. Vlaky Starline budú mať ľahko rozpoznateľnú tmavomodrú farbu. Vozne nebudú rozdelené podľa tried, ale podľa priestorov pre rôzne potreby, ako sú tiché zóny pre pracovné a rodinné časti.
Až o 90 percent menej CO2
Vlaky budú prichádzať do nových staníc vybudovaných mimo veľkých miest s napojením na existujúce systémy mestskej dopravy. 21st Europe si predstavuje tieto stanice ako kultúrne centrá, ktoré budú mať reštaurácie, obchody a dobre navrhnuté čakárne, ako aj koncertné sály, múzeá, športoviská a priestory na podujatia. A je tu aj ďalšie veľké pozitívum – vysokorýchlostná železnica produkuje až o 90 percent menej CO2 na cestu.
„Odvážny prechod na vysokorýchlostnú železnicu môže byť pre Európu najlepšou šancou na splnenie jej nulových cieľov do roku 2050 a zároveň zabezpečiť, aby mobilita zostala rýchla a ekologická,“ prízvukuje think tank. Model podľa think tanku bude financovaný z verejných zdrojov a prevádzkovaný schválenými národnými železničnými spoločnosťami, pričom naň bude dohliadať nový Európsky železničný úrad (ERA) – orgán v rámci EÚ zodpovedný za zabezpečenie koordinácie, interoperability a dlhodobého rozširovania systému.
Realitou do konca tohto storočia?
Aby Starline fungoval ako európsky systém, 21st Europe tvrdí, že bude vyžadovať harmonizované pracovné zmluvy, technické normy a bezpečnostné predpisy. „To znamená, že vlakoví operátori, údržbárske čaty a zamestnanci stanice by boli vyškolení v rámci spoločného európskeho rámca, ktorý by zabezpečil prevádzkovú konzistentnosť bez ohľadu na to, kde pracujú,“ vysvetľuje think-tank, podľa ktorého je to veľmi ambiciózny návrh.
Môže sa však stať realitou do konca storočia. „Teraz začíname budovať sieť, aby sme presadzovali skutočnú zmenu a spájali tvorcov politík, dizajnérov a lídrov v odvetví, aby premenili víziu na činy,“ uvádza záverom. think-tank.
