Rodičia sú pre deti do určitého veku najväčšou autoritou. A tak im občas prejde aj hláška či tvrdenie, na ktorom sa ako dospelí usmievame nad vlastnou naivitou. Rodičom to však rozhodne nemáme za zlé, veď rovnaké hlášky používame aj my pri vlastných deťoch. A stavím sa, že keby sme sa na to opýtali rodičov našich starých rodičov, používali ich tiež. Aj keď je pravdou, že každé dieťa je iné a na každé platí niečo iné…
Lebo som povedala!
Keď od mamy zaznela táto veta vedeli sme, že vyjednávať nemá význam. Vytáčalo nás to, ale bolo nám jasné, že tu končí každý truc, či hádka. Rodič je skrátka autorita a dieťa voči nemu má úctu, takže v istom momente takýto zásah rodiča skrátka musí prísť.
Nepozeraj tak z blízka do tej „bedne“, pokazíš si oči
Keď sme ako deti boli fascinované nejakou scénou, nie raz sme sa, rozrušení, posunuli k telke bližšie, ako bolo rodičom milšie. A vtedy nastúpila rodičovská hláška o pokazených očiach. Mama nás pre istotu ponúkla fantastickým šalátom z mrkvy, citrónovej šťavy a medu, lebo veď mrkva je pre oči zdravá…
Už len chvíľku, vydrž
Deti sú väčšinou veľmi netrpezlivé tvory a to sa prejavuje obzvlášť pri cestovaní. Keď už nás nebavilo pozerať na krajinu za oknom, či slovné hračky, prišla na rad otázka, kedy tam budeme. No povedzte desaťročnému dieťaťu, že už len sto kilometrov … Jediná cesta, ako nám na chvíľu zavrieť „zobáčiky“ bola veta: už len chvíľku, vydrž.
Veď sa ešte vrátime
Detské ihrisko, hračkárstvo, či cukráreň – pár všeobecne obľúbených miest, kde je deťom fajn. Lenže aj odtiaľ treba odísť. A to môže byť problém. Ak chceme zabrániť scéne, ako náš potomok trucuje, že nechce odísť, sľúbime mu, že sa tam ešte vrátime. Prísľub urobí svoje a už zajtra sa vaše dieťa návratu dožadovať nebude.
Môj ocko vie všetko? No nie, nevie!
Deti hlavne v predškolskom veku majú množstvo otázok. Prečo má babka biele vlasy, prečo musíte chodiť do roboty a dieťa do materskej školy, alebo prečo ujo sedí na vozíku dieťaťu viete vysvetliť. No ako mu vysvetliť, prečo je obloha modrá, voda priesvitná a sneh biely? Niekedy je lepšie použiť jednoduché „neviem“ a deti zázračne stíchnu.
Neboj, nebude to bolieť
Hoci sami o tom vôbec nie sme presvedčení a návštevu zubára, či iného lekára si „odtrpíme“ so svojim potomkom, ak by sme mu prezradili, že to bude možno bolieť veľmi, jakživ ho trebárs do zubárskeho kresla nedostaneme. A tak sme „hrdinovia“ a dieťa upokojíme, že to bolieť nebude…
Rodičovský radar
Ako deti sme si nie raz pomysleli, že naši rodičia majú oči snáď aj na chrbte. Pozreli sa na nás a hneď vedeli, že ich ratolesť vyviedla niečo, čo nemala. Je preto dobré, ak je dieťa zvyknuté s rodičmi pestvá s nedobrými následkami odkomunikovať. Rozbité okno, poznámka v škole či iný „prehrešok“ nie sú takým šokom, ak ich vieme od vlastného dieťaťa a riešime ich včas …
Veď si vypichnete oči!
Naše detské súboje neraz začínali smiechom, no končili plačom. Oči sme si síce nepovypichovali, ale keby nás rodičia nemiernili, mohlo dôjsť k nepekným úrazom. Preto nás rodičia už preventívne strašili, aby sme dávali pozor a skutočne sa nestalo niečo zlé.
