Platiť, platiť a zase platiť. Slováci si už začínajú pomaly zvykať, že platiť musia za všetko. Pomaly už aj za vzduch, ktorý dýchajú. A čím bude čistejší, tým viac zaň zaplatia.
Po pandémii Covid-19 sa akoby roztrhlo vrece so zvyšovaním cien a poplatkov prakticky za všetko. A to aj cien energií, ktoré boli sa dovtedy pohybovali v ako-tak prijateľných cenách. Dnes sú však také vysoké, že bez pomoci štátu by ich rodiny ani podnikatelia neuniesli. A podľa odborníkov rast cien enerigií zďaleka nekončí.
Ľudia v zateplených domoch ušetria
Podľa portálu techbyte.sk sa Slováci musia najnovšie pripraviť na ďalšiu záťaž v podobe poplatku za emisie. Ten sa začne platiť v rámci Európskej zelenej dohody prostredníctvom nového systému ETS2, ktorý bude účinný už od roku 2027. Mesačné náklady domácností môžu stúpnuť v závislosti od typu a energetickej náročnosti budovy od 6 až do 30 eur. Prirodzene, najviac budú zvýšenými poplatkami zasiahnuté staršie rodinné domy a nezateplené byty.
Podľa výpočtov platformy Budovy pre budúcnosť môžu rodiny žijúce v nezateplených domoch očakávať mesačné zvýšenie nákladov až o 30 eur, čo za rok predstavuje sumu až 360 eur. Priemerný rodinný dom, ktorý je čiastočne zateplený, bude platiť približne o 20 eur viac mesačne (240 eur ročne). V bytových domoch budú náklady o niečo nižšie.
Záchranou je komplexná obnova budov
Domácnosť v staršom nezateplenom byte zaplatí mesačne približne o 10 eur viac a rodina v priemernom byte v bytovom dome so štandardnou izoláciou si priplatí asi 6 eur mesačne. Najviac však budú zasiahnuté tie domácnosti, ktoré využívajú fosílne palivá, ako je plyn či uhlie, lebo tieto zdroje produkujú vysoké množstvo emisií CO₂. Odborníci preto upozorňujú, že jediný efektívny spôsob, ako sa domácnosti môžu vyhnúť alebo aspoň minimalizovať zvýšené poplatky, je komplexná obnova budov.
Ide najmä o zateplenie fasád, výmenu okien a modernizáciu vykurovacích systémov. Podľa odhadov expertov potrebuje na Slovensku obnovu až 144-tisíc rodinných domov a približne 115-tisíc bytov v bytových domoch. Celkové náklady na takéto opatrenia by predstavovali 3,5 miliardy eur pri domoch a 1,76 miliardy eur pri bytových jednotkách. Ide síce o vysoké vstupné investície, z dlhodobého hľadiska by však domácnosti ušetrili na energiách a zároveň by boli chránené pred ďalšími cenovými skokmi.
Pomôcť môže sociálno-klimatický fond
Na zmiernenie dopadov nových poplatkov bol vytvorený aj sociálno-klimatický fond (SKF), financovaný z časti príjmov, ktoré EÚ získa z nového emisného systému ETS2. Cieľom SKF je podporiť predovšetkým zraniteľné domácnosti a pomôcť im znížiť závislosť od fosílnych palív. Podpora zo SKF by mala prioritne smerovať do opatrení, ako sú zateplenie budov, výmena okien či modernizácia vykurovacích systémov.
Slovensko má tak šancu využiť tento fond na to, aby financovalo komplexnú obnovu budov, čím by nielen ochránilo domácnosti pred rastúcimi cenami, ale zároveň by zvýšilo energetickú efektívnosť a prispelo k ekonomickému rastu krajiny. Nový systém ETS2 je tiež súčasťou širšej stratégie EÚ na boj proti klimatickým zmenám. Jeho hlavným cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov z budov a dopravy až o 42 percent do roku 2030.
Motivácia k ekologickým investíciám
ETS2 začne fungovať od roku 2027 a bude sa vzťahovať na všetky budovy využívajúce fosílne palivá. Systém bude fungovať na princípe obchodovania s emisnými kvótami, ktoré postupne zvyšujú náklady za produkciu CO₂. To znamená, že čím viac emisií budova vyprodukuje, tým viac domácnosť zaplatí. Práve preto je obnova budov a prechod na ekologickejšie riešenia nevyhnutnosťou.
Zavedenie ETS2 síce znamená pre domácnosti krátkodobú finančnú záťaž, z dlhodobého pohľadu ale ide o opatrenie, ktoré má motivovať k ekologickým investíciám. Domácnosti, ktoré sa rozhodnú včas investovať do obnovy svojich domov či bytov, budú môcť výrazne ušetriť, a vyhnúť sa tak postupne zvyšujúcim sa poplatkom.
