Premiér Fico je obklopený poradcami, ktorí by mu mali radiť ako čo najlepšie zvládať veci v rozličných významných oblastiach. Svoj tím teraz rozšíri o osobu, ktorú mnohí Slováci veľmi dobre poznajú, no nie všetci ju vnímajú pozitívne.
Byť poradcom premiéra je určite dôležitý a pre človeka významný post, ktorý sa podarí obsadiť iba hŕstke vyvolených a v danom obore skúsených či vzdelaných ľudí. Medzi takých sa má najnovšie zaradiť aj Miroslav Lajčák, ktorý bol nielen naším veľvyslancom vo viacerých štátoch, ale bol tiež bol šéfom kabinetu slovenského ministerstva zahraničia.
Opakovanie starých chýb
V roku 2016 sa Lajčák uchádzal o funkciu generálneho tajomníka OSN. Pri dvoch hlasovaniach bol síce na druhom mieste, napokon v hlasovaní Bezpečnostnej rady 5. októbra zvíťazil bývalý portugalský premiér a komisár pre utečencov António Guterres. Lajčákovi mali uškodiť vyjadrenie premiéra Fica, ktorý za svojho ministra loboval v Kremli, ako aj fakt, že sa mu nepodarilo získať podporu okolitých krajín, dokonca ani členov V4.
Zaujímavý názor na Miroslava Lajčáka má v statuse na sociálnej sieti Eduard Chmelár, politický komentátor, historik a bývalý vysokoškolský pedagóg, ale aj bývalý poradca premiéra Roberta Fica, podľa ktorého návrat Lajčáka je opakovaním starých chýb. Keď sa tvorila táto vláda, mal totiž prejaviť záujem stať sa opäť šéfom slovenskej diplomacie.
Vyhodený dverami sa vrátil oknom
„Robert Fico mu údajne položil niekoľko otázok týkajúcich sa „zahraničnej politiky na štyri svetové strany“ a zistil, že jeho názory nie sú kompatibilné s cieľmi tejto vládnej koalície. Preto ho ako ministra odmietol,“ pripomína Chmelár, podľa ktorého preto o to viac prekvapuje fakt, že politik, ktorý bol vyhodený dverami, sa vracia oknom v pozícii poradcu premiéra pre bezpečnosť. Jeho nominácia mu nedáva zmysel.
Chmelár spomína i to, že na nedávnom zasadnutí Rady predsedov Valného zhromaždenia OSN ho premiér vychválil ako „výborného a skúseného diplomata“, hoci podľa jeho informácií to bol práve on, ktorý sa zdráhal, aby sa rokovanie konalo v Bratislave a najviac pre to urobil bývalý šéf českej diplomacie Jan Kavan.
Architekt škandalóznej zmluvy s USA
Exporadca premiéra pripomína aj to, že Srbi doslova nenávidia Lajčáka. „Majú s ním veľmi zlé skúsenosti z čias jeho pôsobenia v tomto regióne a ak sa má stať Lajčák predĺženou rukou Ficovej politiky na Balkáne, tak je to doslova výsmech jeho silných rečí, že stojí za legitímnou srbskou vládou,“ krúti hlavu skúsený historik. Miroslav Lajčák podľa Chmelára ako americký lokaj a obhajca vojnových zločinov NATO v bývalej Juhoslávii bol jedným z architektov škandalóznej vojenskej zmluvy s USA.
„Dlho ju tajil, popieral jej realizáciu a keď som odhalil jej prípravu, obvinil ma z klamstva. Napokon sa ako klamár ukázal on sám,“ prízvukuje Chmelár. Na základe tejto nevýhodnej zmluvy sa totiž podľa neho Slovensko vzdalo výkonu trestnej právomoci voči americkým vojakom v SR, Američania môžu rozmiestňovať a skladovať na Slovensku akékoľvek druhy zbraní, privezená vojenská technika nesmie byť prehľadávaná bez súhlasu Spojených štátov a porušenie našich zákonov budú súdiť USA, nie slovenské súdy.
Komu niet rady, tomu niet pomoci
Túto nevýhodnú zmluvu sme mali podľa Chmelára vypovedať, nie „korigovať“, ako to sľuboval po voľbách minister Kaliňák, no napriek predvolebným sľubom Smeru-SD sa nestalo ani jedno, ani druhé. „Bol to opäť Miroslav Lajčák, ktorý dostal od Roberta Fica voľnú ruku a dosadil do diplomacie také kádre ako je napríklad neurotický Rastislav Káčer,“ pripomína politický komentátor ďalšiu „nepodarenú“ persónu našej diplomacie.
„A jedinou otázkou je, či Ficova vláda mení zahraničnú politiku alebo mieni naďalej opíjať voličov rožkom a pokračovať v tejto dvojtvárnej diplomacii,“ čertí sa Eduard Chmelár. Podľa neho je návrat Lajčáka, ktorý je absolútne nekompatibilný so zámermi tejto vlády, ktorý bol človekom Eduarda Kukana a má bližšie skôr ku Korčokovi a Valáškovi signálom, že premiér sa nič nové nenaučil a nič staré nezabudol. Že sa vracia k opakovaniu chýb, ktoré mu už raz takmer zlomili väzy. „Ale komu niet rady, tomu niet pomoci,“ dodáva premiérov exporadca veľavravne na samý záver.
