Dôchodok je niečo, čo čaká každého z nás. Otázkou však zostáva, aký bude. A to nielen po zdravotnej stránke, ale aj z finančného hľadiska.
Čiastočne ovplyvniť si môžeme sami oboje, no do oboch vstupuje i štát a jeho starostlivosť o nás, naše zdravie aj financie. Staré príslovie hovorí „Pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže“, to sa ale v blízkej budúcnosti celkom pokojne môže zmeniť na „Ak si človeče nepomôžeš sám, ani Boh ti nepomôže“.
Mladí sa majú čoho obávať
A najsmutnejšie na tom všetko je, že nám na dôchodku zrejme dostatočne nepomôže ani štát, hoci práve preň ste robili a obetovali mu svoje najproduktívnejšie roky. A v čase, kedy by sa mal o vás postarať, tak sa na vás… Zvyšok si isto doplní každá sám. Pravda, i človek sám by mal včas myslieť na starobu a na to, ako sa na ňu zabezpečí aj finančne. Štát, cez Sociálnu poisťovňu, by vám však mal pomôcť v čase, keď ste už na zaslúženom odpočinku. Lenže tu môže nastať problém.
Ako informuje kryptomagazin.sk, situácia v Sociálnej poisťovni totiž naberá alarmujúce rozmery. Podľa najnovších informácií poisťovňa má peniaze len na desať dôchodkov ročne, pričom v skutočnosti ich vypláca až trinásť. Slováci sa preto právom obávajú, či budú ich mesačné dávky v budúcnosti garantované. Asi najviac sú znepokojení mladší ľudia, ktorí sa pýtajú, či sa vôbec dočkajú dôstojného dôchodku.
Výška dôchodku bude klesať
Problém je však i v tom, že sa rodí málo detí a my tiež žijeme dlhšie, takže náš dôchodkový systém dlhodobo zápasí s nepriaznivým demografickým vývojom. Ekonóm z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž v rozhovore pre Finsider vysvetľuje, že situácia je naozaj vážna: „Štát v súčasnosti vypláca 13 dôchodkov, ale zo zdrojov Sociálnej poisťovne sa pokryje desať.” Rozdiel teda musí dotovať štát zo svojho rozpočtu.
Podľa Baláža je bežné, že dôchodky sa aj v iných štátoch dotujú z daní, upozorňuje však, že schopnosť dotovať dôchodky závisí od ekonomickej vyspelosti krajiny. Tie menej vyspelé musia byť v tomto smere skromnejšie. Skúsený ekonóm zároveň varuje, že miera náhrady bude klesať. To znamená, že výška dôchodku v porovnaní s predchádzajúcou mzdou sa bude postupne znižovať. Napriek tomu Sociálna poisťovňa bude dôchodcom nejakú penziu vyplácať vždy.
Posúvanie dôchodkového veku
„Ten má zároveň dve luxusné črty – indexuje sa o rast inflácie a vypláca pozostalostné dôchodky. Súkromné dôchodky také črty nemajú,” vysvetľuje Baláž, ktorý zároveň upozorňuje, že ide o veľmi nákladné parametre a „štát to nebude môcť uplatňovať v takej miere ako dnes”. Jedným z opatrení, ktoré bude musieť štát zrejme prijať, je ďalšie posúvanie veku odchodu do dôchodku.
„Štát bude mať veľa možností. Sociálna poisťovňa vypláca počas dôchodku určitú sumu. Tá sa dá znížiť tak, že ľudia pôjdu do penzie neskôr. To je veľmi silný nástroj, pretože keď niekto pôjde na dôchodok neskôr a bude ho poberať len krátko pre dožitie, štát na to vynaloží menej peňazí,” konštatuje Baláž.
V problémoch je aj druhý pilier
K téme 13. dôchodky sa však ekonóm vyjadruje skepticky. „Na 13. dôchodok nemáme peniaze a v budúcnosti ani mať nebudeme,” prízvukuje a za príklad dáva Grécko, ktoré zaviedlo dokonca 14. dôchodok, čo prispelo k neskorším ekonomickým problémom krajiny. Zavedenie 13. dôchodkov u nás sa podľa Baláža javí z ekonomického hľadiska dlhodobo neudržateľné.
Podľa Baláža čelí viacerým problémom aj náš druhý dôchodkový pilier. „Ten najväčší je, že momentálne vypláca nízke dôchodky. Anuita z druhého piliera je v súčasnosti na úrovni zhruba 23 eur,” upozorňuje a zároveň kritizuje, že „ľudia si volia jednorazový výber úspor a tie peniaze potom minú na dovolenky, záhradu či deti”.
Nemáme na štedré 13. dôchodky
Výška príspevkov do druhého piliera odráža podľa neho súčasné možnosti Sociálnej poisťovne – zvýšenie by znamenalo zníženie príjmov prvého piliera. Potreba dotovania dôchodkov sa podľa ekonóma bude musieť zvyšovať, pretože počet dôchodcov bude narastať. „To inak nepôjde. Môžeme len predpokladať, že ekonomika bude rásť, aj keď pomaly. Istým spôsobom si na to zarobíme,” tvrdí. Situáciu však vidí kriticky bývalý minister práce a expert na dôchodkový systém Jozef Mihál.
„Sociálna poisťovňa vypláca ročne približne o tri miliardy eur viac, ako vyberá na odvodoch. Takúto dieru v rozpočte musí sanovať dotáciou v takmer rovnakej sume a Sociálna poisťovňa musela načrieť aj do svojej rezervy z minulých rokov. Jedným slovom: Nemáme na takéto štedré 13. dôchodky,” upozorňuje Mihál. Nespoliehať sa výlučne na štát, ale myslieť na dôchodok v dostatočnom predstihu odporúčajú viacerí odborníci. Prieskumy však ukazujú, že väčšina ľudí začína riešiť svoju finančnú budúcnosť až po 40. roku života.
„Sú na to objektívne dôvody ako hypotéky či cestovanie. Tomu rozumiem. Ale vedie k tomu aj psychologický dôvod. Do 40. roku života sa ľudia cítia nesmrteľní a dôchodok považujú za tému len pre starých ľudí,” vysvetľuje záverom Jozef Mihál.
