Skutočný demokratický svet vidí všetko to, čo sa deje na území Palestíny. Nevidí to iba slepý, ktorému sa ale všetky zverstvá opísať dajú. Kto to však nevidí a ani nechce počuť, je vedenie EÚ spolu s liberálnymi poslancami, a tiež naši opoziční politici.
Dni 24. február 2022 a 7. október 2023 sa určite zapíšu do svetových dejín. Ten prvý pre vpád ruských vojsk na Ukrajinu v rámci „špeciálnej vojenskej operácie“ zameranej na denacifikáciu Ukrajiny a ochranu rusky hovoriaceho obyvateľstva, ten druhý po tom ako palestínski militanti z hnutia Hamas vpadli 7. októbra 2023 na juh Izraela a zabili či uniesli stovky civilistov.
Neporovnateľné čísla v počtoch mŕtvych
V oboch prípadoch sa rozpútala vojna, ktorá má ale jeden zásadný rozdiel. Kým v prvom prípade Izrael ako odvetu rozpútal doslova genocídu palestínskeho ľudu a ich územia zrovnáva so zemou, v druhom sa na Ukrajinu posielajú miliardy eur a dolárov spolu so zbraňami na jej obranu. Rusko však ani zďaleka nerobí to, čo Izrael.
Zaujímavé sú však aj iné čísla. V Pásme Gazy zahynulo od 7. októbra v súvislosti s izraelskými údermi a ďalšími operáciami okolo 15-tisíc Palestínčanov, z ktorých bolo vyše 6-tisíc (!!!) detí a viac ako 4-tisíc žien. Na Ukrajine po vpáde ruskej armády zomrelo asi 11-tisíc civilistov, z ktorých bolo viac ako 500 detí. Nehovoriac o tom, že zabitých bolo v Pásme Gazy i niekoľko humanitárnych pracovníkov.
Chcú územie Palestíny úplne vyhladiť?
Napriek týmto strašným, no neporovnateľným číslam je podľa čelných politikov EÚ, ale aj našich liberálov a progresívcov, tým najväčším agresorom a vrahom Putin. Nie izraelský premiér Netanjahu, ktorý má doslova krvavé oči až do takej miery, že chce územie Palestíny úplne vyhladiť a niekoľkokrát jej obyvateľom dokonca pozastavil prísun humanitárnej pomoci.
K celej situácii, a najmä dvojtvárnosti niektorých politikov v EÚ, sa v statuse na sociálnej sieti vyjadril i Eduard Chmelár, politický komentátor, historik a bývalý vysokoškolský pedagóg, ale aj bývalý poradca premiéra Roberta Fica. Na mušku si zobral najmä šéfku európskej diplomacie Kaju Kallasovú, expremiérku Estónska, ktoré bolo za socializmu spolu s Ruskom súčasťou Sovietskeho zväzu.
Milé slová pre Palestínu, zbrane pre Izrael?
Podľa Chmelára Palestínčania potrebujú činy, nie slová. Na prípade Kallasovej chce ukázať, aký „dvojaký kilometer“ má EÚ. „Šéfka európskej diplomacie síce tento týždeň opatrne pripustila, že „súčasné kroky Izraela už prekračujú primeranú sebaobranu“, zároveň sa však vyslovila za „vyváženosť“ v prístupe k obom stranám,“ konštatuje v úvode Chmelár a dodáva, že by ho zaujímal, čo má Kallasová konkrétne na mysli.
„Vyváženosť v čom? Vo vojnových zločinoch? V genocíde? V zavraždení desiatok humanitárnych pracovníkov? V masových hroboch? V zabíjaní detí? A ako by to v praxi malo vyzerať? Pár milých slov pre Palestínčanov, viac zbraní pre Izrael? To nie je rovnováha, to je spoluúčasť na genocíde,“ prízvukuje politický komentátor.
Prestaňte s alibizmom a okamžite konajte!
Chmelár priznáva, že keď Kaja Kallasová upozorňuje na ruské vojnové zločiny na Ukrajine, nikdy ju nepočul hovoriť o „vyváženom prístupe“. „Existuje 40 režimov, na ktoré uvalila Európska únia sankcie, a ani jedna sa netýka Izraela, ktorý bol Medzinárodným trestným súdom obvinený z genocídy. Táto genocída sa nezačala 7. októbra 2023. Tento apartheid sa nezačal 7. októbra 2023. Táto okupácia a zaberanie cudzích území sa nezačalo 7. októbra 2023. Je to dlhodobá politika Izraela voči Palestínčanom prakticky od jeho vzniku,“ upozorňuje historik Cmelár.
„ICC (Medzinárodný trestný súd v Haagu – pozn. red.) žiada zatknutie Netanjahua, a napriek tomu neboli prijaté žiadne sankcie EÚ. Kaja Kallasová, Ursula von der Leyenová, António Costa, Maroš Šefčovič… zastavte túto hanebnú spoluúčasť na genocíde,“ vyzýva Eduard Chmelár. „Buďte konzistentní a nastavte sankcie voči Izraelu. Palestínčania potrebujú činy, nie prázdne slová, ktoré nezachránili život ani jediného palestínskeho dieťaťa. Prestaňte s tým alibizmom a okamžite konajte!“ konštatuje na záver politický komentátor rázne.
